Stimulant synefrin pro spalování tuků
 
 
 
 
 
 
AEVANGELIST "De Masticationate Mortuorum In Tumulis", I, Voidhanger Records, CD´12, USA

Kde sa vzala, tu sa vzala pred dvoma rokmi kapela počúvajúca na meno AEVANGELIST pochádzajúca napol z Illinois a napol z Floridy, kapelu teda tvoria dvaja členovia, Matron Thorn, ktorý má na starosti celú inštrumentálnu zložku, a vokalista Ascaris. Už v booklete stojí napísané, že AEVANGELIST sa dištancujú od akejkoľvek formy Metalu, či už Death, alebo Black Metal, podľa ich vlastných slov by malo ísť o isté prorocké umenie z vesmírnych sfér ohlasujúc apokalyptickú smrtiacu teokraciu. Môžete si pod týmto domyslieť čokoľvek, pravda je však taká, že kapela nám krásne zapadá do extrémneho Metalu a konkrétne Black/Deathu, aj keď samozrejme trochu nezvyčajného. Ich prvým zápisom bolo EP "Oracle of Infinite Despair", ktoré som nemal možnosť počuť, ale vonku je konečne ich debut a prvé prepočutie môže nepripravenému poslucháčovi spôsobiť prinajmenšom šok. Ak máte nejakú jasnú predstavu o žánri ako je Black/Death, AEVANGELIST sa ju jednoducho snažia napadnúť, prekrútiť, poškvrniť a zbortiť. Ono gitarovo sa nejedná ani o nič úžasné a prekvapujúce, povedal by som, že riffovo celkom jednoduchá práca, často používané vypúšťané riffy dosť minimalisticky melodické, ale rozhodne kakofonické. Niekedy sa opierajú aj o rôzne improvizácie ako napr. na začiatku Death Illumination, potom zas prichádza apokalypsa v podobe trhaných a sekaných ťažkých komplexných riffov pripomínajúcich skôr kanadské odvetvie tohto žánru reprezentované napr. MITOCHONDRION. Do tohto celého kolotoča desu sú vkomponované kozmické, chaotické, deviantné a magické keybordy asi v takej miere, ako ich používali NOCTURNUS na "The Key", ale pri tomto albume vytvárali atmosféru pripomínajúcu Sci - Fi des, kdežto pri AEVANGELIST ide o úplnú deštrukciu harmónie, atni harmónie, atonality, čistý pád do hyper priestoru, pohltenie čiernou dierou do iných paralelných svetov. Práve skladbu Death Illumination by som vyzdvihol ako jednu z najlepších, je nadmieru komplexná, uhrančivo desivá, plná bezbožnej krásy, magického priestoru a zvukov, ktoré labilní poslucháči nemusia rozdýchať. Keď som tento track vždy počúval neskoro v noci na slúchadlách, často som mal z tých prekrútených a skazených zvukov pocit, že na mňa niekto hovorí, niekedy som sa až musel otočiť do tmy, fakt dosť nepríjemné pocity. Hudbu AEVANGELIST zrejme nepochopí veľa ľudí, hlavne hľadači harmónií určite ruky preč, pretože si budete klepkať po čele, čo má toto znamenať, ale všetko je tu ako má byť, nemyslím si, že by používali zmenené stavy vedomia, či sa obaja zúčastnení úplne zbláznili. Len načreli čo najhlbšie do svojho vedomia, ponorili sa do najhlbších hĺbok a tam hľadali transcendentálne inšpirácie. Z 95% celej nahrávky máte ohromný pocit, že do bizarného Black/Deathu niekto omylom nahral a pridal zvuky nie z našej reality a náhodne to tam vsunul a začlenil, dojem dvoch nesúvisiacich hudobných zložiek je teda plne na mieste. Môže z toho prasknúť hlava, alebo nervy klepnutím po tlačítku stop, mne sa ale v tomto ich chorom svete nanajvýš páči, akoby som sa dostal k prvopočiatkom Chaosu, späť pred prvotné stvorenie hmoty, kamsi za astrál. Podobné pocity som pociťoval taktiež u AETHYRVOROUS, alebo PORTAL, myslím, že práve k týmto kapelám majú AEVANGELIST najbližšie, ale oni sú zas niekde inde. Atmosféra je dominujúca, pohlcujúca a vypľúvajúca, vypočujte si chorály anjelov v kremačných peciach napr. v Hierophant Disposal Facility, čo je skoro 10 minútová inštrumentálka, vidíte hrozivé úškľabky horiacich tiel anjelov, ktorí ospevujú už len kráľovstvo smrti a ich duše sa pomaly vytrácajú skrze sféry do zatratenia a večného zahubenia. Toto ma pri vizualizácii inšpirovalo z posledného tracku Crematorium Angelicum. Aj keď celkove je album v jednej disharmonickej a chaotickej rovine, i napriek tomu sa skladby od seba význačne odlišujú, niektoré nie sú ani tak extrémne Metalové, ako extrémne atmosférické, plné spirituálneho hnusu, rotujúcich lariev, hnilobnej estetiky duše a nepredstaviteľných vízii súmračna. Je tu použitých viac druhov zvukov, povedal by som, že niektoré tracky boli nahraté v inom časovom období, možno aj v inom nahrávacom štúdiu čo ešte viac mätie poslucháča. Celé toto dielo otvára nádherné intro s tak silne mystickou atmosférou, ktoré je akousi pomyselnou bránou a kľúčom k tomuto dekadentnému svetu smrti a mŕtvosti. Pokiaľ ste zvedaví aké druhy vokálov Ascaris používa, je to prevažne pokrútený a hlboko položený murmur, vychádzajúci z jeho hlbín vnútra, z jeho priepastí, v ktorých spočíva, taktiež využíva občas zúfalý Blackový škrek ako protipól, akoby mučenie a agónia tam v stratenom priestore rozmaru. Za zmienku stojí aj špecifické logo kapely, či odporný obal, ktorý najlepšie vystihuje všetko, o čom AEVANGELIST je. Myslím si, že tento album je určený pre minoritné obecenstvo sediace v prítmí bizarného divadla, kde sa miešajú elementy, herci nie sú tým, čím sa zdajú a realita je nakúsavaná červom pochybností, ilúzii, strachu, degenerácie, regresie. Pozor páni a dámy, opona sa už dvíha, čierne sviece horia večným plameňom a tiene zostali zabudnuté v mysliach nevedomých.
8/01:02:22/
9,75                                                  Mortuary
http://www.facebook.com/aevangelist.official
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]