Veslovací trenažery pro účinný trénink
 
 
 
 
 
 
AEVANGELIST „Omen Ex Simulacra“, Debemur Morti Productions, CD´13, USA

Americkí AEVANGELSIT boli minulý rok poriadne aktívni, okrem už druhého albumu „Omen Ex Simulacra“ si stihli strihnúť ešte split s ESOTERICA pod názvom „To The Dream Plateau of Hideous Revelation“, kde predstavili len jednu skladbu Omniquity o dĺžke 22:21 a ešte EP „Nightmare Flesh Offering“, k týmto veciam som sa ale žiaľ nedostal, preto sa budem venovať novinke. Debut „De Masticatione Mortuorum In Tumulis“ zožal celkom kladné reakcie pre zvláštny prístup k Death / Black Metalu s halucinogénnymi klávesmi a špecifickou, skoro až neidentifikovateľnou atmosférou. Presne v tomto duchu pokračujú títo dvaja šialenci aj teraz, album otvárajú aj uzatvárajú najdlhšie skladby albumu, obe presahujú bez problémov 12 minút a zostatok skladieb tiež udržiava hojnú mieru dlhých kompozícií, celý album sa tak natiahne na niečo cez hodinovú prechádzku sonickým peklom. Hudba AEVANGELIST nie je a ani nebude záležitosťou pre mnohých, myslím, že to vyžaduje špeciálneho poslucháča a hlavne pochopenie, sústredenosť a pevné nervy. Je to určite jedna z najneprístupnejších a najpošahanejších nahrávok za minulý rok. Napočúvať toto dielo dá poriadne zabrať každému poslucháčovi, osobne som „Omen Ex Simulacra“ počul odhadom možno 25 krát, a poviem vám, že niektoré pasáže ešte doteraz môj mozog nestrávil. Riffy, ktoré Matron Thorn plodí zo svojho podhubia, sú úplne ohavné, poohýbané vo svojej podstate a hlavne super nemelodické, kto má rád chytľavejšiu hudbu, mal by toto dielo ignorovať. Ich hudba je postavená na báze nezmyselného chaosu, často krát si pripadám, že mnohé pasáže sú len improvizáciou, ktorá vznikla priamo pri nahrávaní a obaja protagonisti sa len usmievajú, že kto im to zožerie. Ja určite áno, samozrejme tu o improvizáciu nejde, všetko je dopredu premyslené, aj keď v dosť chorom čudesnom opare. Nielenže gitarové linky pôsobia akoby ich stvoril niekto s iným než ľudským chápaním, aj všetky tie pazvuky zo syntezátorov znejú príliš mimo čohokoľvek, čo si dokážete pripustiť. Kombinácia týchto dvoch elementov vytvára odpudivú kulisu, ktorá visí nad vami a vy sa len nechápavo pozeráte čo sa to okolo vás deje, samozrejme zlovestné vibrácie sú na mieste, ale je to podané odlišným spôsobom než na aký je bežný metalový fanúšik zvyknutý. Riffy často bzučia v bludných tremolových zákutiach, alebo sa snažia oklamať vašu logiku chápania harmónii a aj sa im to darí. Striedanie ťažších zasekávaných Deathových partií je v súlade s Blackovým vyčíňaním, no prirovnať nejakú kapelu k AEVANGELIST je veľmi ťažké, vo všeobecnosti by som povedal, že si skôr zvyknete na mimozemské zvuky kláves než na nepochopiteľné rušivé riffy. Bicie sú rovnako disonantné a groteskne odohraté, myslím, že bežná rytmika by tu strácala svoj význam a nie inak tomu je aj s vokálmi. Ascaris vie dávkovať pekelné hrdelné chvenie od hlbokého dávenia, cez rôzne polo škreky až škreky, dokonca aj paranoidné hysterické záchvaty, ktoré v celkovom dôsledku ešte viac zneisťujú poslucháča a vytvárajú pocit bizarnosti. Atmosféra celého diela je neopísateľná, niekedy mi to príde ako keby sa molekulárne rozkladalo nebo aj so všetkými svätými, inokedy ma zas uchvacujú vízie pekla, ale hlavne je to neznáma masa čohosi príšerného a čierneho. AEVANGELIST sú zvláštnou kapitolou a samostatnou formou bytia v Metalovom svete do ktorého nepustia každého, aj keď v ich prípade ani až tak o hudbu samotnú nejde, ide o pocity a atmosféru, ktorú sprostredkúvajú. Nie som si istý či by túto hudbu dokázali spracovať aj mimozemské entity, vitajte vo svete AEVANGELIST!
8/01:04:13/
8,75                                                     Mortuary
http://www.newobliviongospelmusic.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]