AIMA „Tragos“, Nuclear War Now! Productions, CD´19, GRE

O AIMA ste doteraz zrejme nikdy nepočuli, kapela ani nemá žiadnu oficiálnu stránku a aj keď jestvujú už od roku 2010, doteraz toho nevydali mnoho. Jedno demo, jedno EP a split „Blood Chalices From The Impure “ z roku 2017. Až v roku 2019 konečne vydali svoj plný materiál pod názvom „Tragos“. Kapela pochádza z Atén a názov kapely v preklade znamená Krv a názov albumu Cap. Už z týchto termínov zrejme zasvätení tušia odkiaľ približne dujú vetry. Keď som „Tragos“ počúval prvý krát, bol som celkom nadšený, páčil sa mi sound a drevné vyznenie bicích, tak prirodzené a zároveň násilné. Tento ich zvuk vychádza z 90tych rokov, z obdobia, kedy mnohé podzemné Death Metalové kapely na spôsob Incantation, Sadistic Intent, Deteriorot, Decrepit vytvárali naozaj zlovestný spôsob produkcie, ktorý sa mi vždy páčil. Kapelu možno označiť ako blasfemický Death / Black s nábehmi pre War Metal. Postupne sa ale moje počúvanie stávalo nudnejšie a nudnejšie. Príčinou je príliš statická hra gitaristu, ktorý dokáže väčšinu skladieb držať iba doslova na pár riffoch. Často krát hrá jeden riff príliš dlho čo spôsobuje otupenie z počúvania. Samozrejme bavíme sa o primitívnom Black / Death Metale, prípadne War Metale, kde sa to invenciou nikdy nehemžilo, ale už keď si AIMA porovnám napr. s Blasphemy, alebo Beherit, Archgoat, alebo Teitanblood, oproti ním je nahrávka „Tragos“ príliš nevýrazná. Už len Blasphemy dokázali zahrať riffy dostatočne rôznorodo a pritom dbali na štruktúry skladieb, pričom ich hudba nestrácala čistú manifestáciu Zla. Preto sú Blasphemy tam kde sú, a nie tam kde AIMA. Nehovorím, že všetko čo sa na debute nachádza je slabé, nájdu sa tu aj slušnejšie riffy, ktoré majú svoje čaro ako napr. už v prvom tracku Goatfuck Redemption, aj keď ten riff je hraný dosť dokola. AIMA si viac ako z Grindu a Black Metalu berú viac z Death Metalu. To sa odráža aj vo vokáloch, tie nie sú také zverské ako napr. v Blasphemy, alebo Revenge, myslím tie ohlušujúce kričiace versus hlboké démonické zvracania. Kerasphoros nemá zlý vokál, no jeho murmur je príliš sterilný a znie stále rovnako. Sú tu ale náznaky, kedy druhý hlas položený o niečo vyššie a dajme tomu viac Black Metalovo ladený, opakuje niektoré slová spievané murmurom. Osobne by som ten druhý podmazový vokál vytiahol vyššie pre výraznosť a dosiahnutie vyššieho levelu šialenstva. Takto ich hudba viac vyznieva ako Death Metal s rýchlymi a pomalšími časťami v old schoolovom prevedení. Musím sa zmieniť o atmosfére. Týmto Grékom sa podarilo dosiahnuť zlú a nečistú atmosféru, tá vyviera z celkovej nenávistnej gitarovej hry, zvuku a vokálov, je to dosť badateľné a intenzívne. Pri kapelách tohto druhu mi o hudobnosť vôbec nejde, veď aj samotní Teitanblood sa sami ani za hudobníkov nepovažujú, ale to, čo robia, je jednoducho unikátne! Je iba 20% postupov na „Tragos“, ktoré sa mi fakt páčia, ich riffy nemajú vôbec žiadnu zapamätateľnosť, či chytľavosť. Samozrejme nemyslím tým nejakú výraznú melodiku, ale aspoň štandard, ktorý je pre tento žáner charakteristický. Ďalšia vec, ktorá túto kapelu hádže do priemeru, sú gitarové sóla. Tie vážne nestoja za veľa, niekedy mi príde, akoby ich sem nahádzali len pre povinnosť, alebo spestrenie, nie pre význam. No tých 20%, ktoré som spomínal v rámci pozitívnosti nahrávky, stále sľubujú, že AIMA niečo vedia a mohli by v budúcnosti vytvoriť nahrávku, ktorá bude aspoň o niečo zaujímavejšia. Obal je celkom v poriadku, ten sa drží tradícii War Metalu, taktiež sa mi páči grécke písmo pre názov kapely a albumu, pôsobí to celkom zaujímavo. Určite som zvedavý na ich ďalšiu nahrávku, no zatiaľ je to len priemer.