„Zamilovat se do sebe - to je románek na celý život.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
O tom, že v Nemecku vznikajú viac než zaujímavé kapely za posledné roky nemôže snáď nikto pochybovať, samozrejme nik, kto vie o čom je reč. Novou hubou na strome smrti je práve AKATECHISM, no zistiť o nich niečo bližšie nie je práve ľahké. Jediné čo vieme, že kapela sa skladá z dvoch členov a hrajú zakázaný Death / Black / Doom! Demo „Dripping Flames“ je postavené na troch skladbách a jedná sa o prvý pokus kapely niečo nahrať. Takže zbytočné je niečo obkecávať, poďme priamo na hudbu.
Slová, ktoré sú charakteristikou ich hudby, sú horiaca temnota, prechod za zrkadlo, blúdenie šialenstva či chvejúce sa tiene. Stačí prvé počutie „Dripping Flames“ a mne je hneď jasné, že mám dočinenia s okultnou hydrou, ktorá tvorí zaujímavú hudbu. Kapela je ponorená do Doomu viac než iné kapely v tomto žánri. Používajú veľa pomalých ťahavých riffov a pomalé údery na bicie, ale so skutočným Doom Metalom nemajú spoločné takmer nič, možno sa letmo dotýkajú temnejších Funeral Doom kapiel, inak vnášajú do svojej hudby číru temnotu a hnus. Celkove je ich morbídnosť postavená na jednoduchých riffich, ktoré sa často dokola opakujú a vznikajú tak charakteristické melódie strašidelnosti, predovšetkým v druhej skladbe Hymn In Hunger sa objavujú tieto pochmúrne tóny trúchlivosti a beznádeje. Napr. posledná Omega je zas úplne niekde inde, tu sa nedeje nič pomalé, skôr podivné riffovanie často odbáčajúce niekam do psychadélie a rozháranosti, riffy sú groteskne škľabiace a vysmievajú sa vám do tváre. Melodika v tejto skladbe je rozporuplná a v náznakoch sa pomaly plazí okolo vášho podvedomia, aby ho mierne šteklila svojimi zlovestnými chápadlami. V tejto skladbe sa nachádza najviac psycho chaosu, často je tu akési hovorené slovo a do toho samozrejme desivý vokál pridusený kdesi uprostred vokalistovho vnútra. Tak ako ste si dobre mohli zapamätať čudnú melódiu v Hymen In Hunger, tak vám Omega zakrúti ušami a budete blúdiť v labyrinte nepochopenia. Aj keď sa tu vyskytujú púšťané riffy, veľa svetla do tejto jaskyne neprinesú, skladba je neprístupná a zložitá vo svojej štruktúre a má úctyhodných 15 minút a 21 sekúnd. Ešte by som opísal prvú a najkratšiu skladbu Asymmetry of Man, ktorá má len smiešnych skoro 5 minút. Táto je kombináciou oboch nasledujúcich skladieb, teda aj pomalé hnilobné momenty ale aj psychadelické blúdenie v neznáme, samozrejme aj niečo navyše. Pri začiatku skladby, ale aj v strede, sa ozývajú hnusné zvuky kláves, ktoré by sa dobre vynímali aj ako samostatná ambientná hudba. V tejto skladbe tak trochu pozorujem príklon ku kapelám typu Antediluvian, Mitochondrion či Irkallian Oracle. Harmónie sa zväčša objavujú len v tých pomalých častiach, no keď prejdú do stredných či rýchlych momentov (najrýchlejšie a najbesnejšie momenty si užijete práve v prvej Assymetry of Man), tak tu už dominuje chaos a kakofónia. AKATECHISM zdá sa, bude kapelou viacerých počmáraných tvárí, v každej skladbe dokážu priniesť iné odpudzujúce riffy, nálady, pocity, z ich tváre sa prehrýzajú zárodky lariev a zvestujú ohavné slová, ktoré žiaden človek nikde nechce počuť. Produkcia dema je typický underground, ešte nepoškvrnený čistotou a profesionalitou, len smradľavá lepkavá hmota, ktorá vás stiahne na dno.
Demo „Dripping Flames“ sa počúva úplne bez dychu, ja osobne som si to úplne užíval a s každým počúvaním vo mne len utvrdzovali, že o tejto kapele ešte budeme počuť ak teda budú pokračovať v tejto hrozivej ceste. Ak si zoberiem celý ich potenciál, ako skladateľský, tak aj originálny a duchovný, na ďalšom diele by to mohlo byť totálne peklo. Kam ešte zájde ľudské podvedomie v nekonečných možnostiach kreativity v temnotách?
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
AKATECHISM „Dripping Flames“, Invictus Productions, Demo ´15, GER


3/29:28/ 9                                                Mortuary


http://akatechism.bandcamp.com/