„Zamilovat se do sebe - to je románek na celý život.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
„Headless Demon Angel“ vyšiel najskôr v polke augusta ako digitálny EP nosič, no 31. októbra ten istý materiál vychádza ako debut pod slovenskými Immortal Souls Productions. Kapela síce pôsobí ako kvarteto, lenže sa zdá, že za celým ansámblom stojí jediný človek. Takýchto kapiel je v poslednej dosť veľa, až by som povedal, že je to akýsi nechcený trend. Nie je nad to, keď sa spoja aspoň dve tri hlavy, ideálne štyri, ale ak má skladateľ dobré kompozičné schopnosti, má víziu celej hudby a dokáže ovládať všetky nástroje, môže vzniknúť zaujímavý materiál, už sa to neraz stalo. Je počuť, že Brandon vie s gitarou narábať a hlavne sóla patria medzi jeho silné momenty, no na druhej strane sa nejedná o nič výnimočné, čo by ma zdvihlo zo stoličky. Brutal Death? Pre mňa ani nie, na to je materiál príliš „melodický“ a málo brutálny v porovnaní so skutočnými Brutal Death Metalovými aktmi, skôr počujem odkazy na niektoré staroškolské DM legendy. Hlavne v niektorých sólach cítim harmonicky určitú podobnosť s Nocturnus, alebo Disincarnate. V prvej skladbe mi klávesové plochy pripomínajú akoby kvázi symfoniku súčasných Septicflesh, hudobne však nie. Problémom však pre mňa je, že skladby nemajú dostatočnú silu, riffing lieta éterom, sóla vybuchujú ako erupcie do vzduchu, ale chýba mi niečo, čo by ma zaujalo a prinútilo ma sa k nahrávke vôbec vracať. Melodika tu určite je, ako som spomínal, ale nie je vybrúsená, alebo natoľko osobitá, aby som k nej cítil niečo osobnejšie. Samozrejme niektoré harmónie sa vydarili lepšie, iné spadajú skôr do priemeru a iné sú len vatovým prehrávaním klišé, ktoré môžeme počuť aj pri omnoho zvučnejších menách. Brandon dosť často používa zasekávaný spôsob riffingu, čo pôsobí dosť moderne, do toho prejde iným štýlom techniky napr. tremolom, zrýchlenie, znova naspäť k zasekávaniu, hm, neviem, toto ma príliš nezaujalo. Nachádza sa tu pár momentov, kedy to pôsobí akoby koketovanie s Black Metalom, napr. v druhej The Sins of A Sadistic Priest, mám na mysli tie riffy, ktoré vyznievajú atmosférickejšie. Využívané sú aj tremolá, tak trochu pripomínajúce Pestilence, napr. keď rytmika sa na moment stopne a vyletí polo technické riffovanie. Celkom zaujímavý refrén sa vynára v Sermon of Evil, kedy Brandon opakuje štyri krát po sebe slovo Rise, stále sú to však len určité momenty. V tejto skladbe použil aj padajúce riffy, ktoré taktiež vymysleli Pestilence, alebo Morbid Angel. Klávesové podmazy mi prídu trochu lacné, zväčša sú veľmi jednoduché, ale pocitom pridajú aspoň čo to do pľacu. Začiatok Suffer Forever má napr. celkom slušný úvod, no potom sa všetko zas zvrháva do zasekávaných riffov, ktoré pôsobia strojovo a sterilne. No v každej skladbe je dostatok rôznych riffov aby sa poslucháč nemal čas nudiť. Lenže to by muselo byť všetko inak skomponované, s iným zvukom a feelingom. Stále mám z nahrávky „Headless Demon Angel“ dojem, že sa to nahrávalo v izbe pri počítači a skomponované bicie cez automat sa len dodatočne pridali. Takto pôsobí na mňa celá produkcia, zvuk je akýsi plochý a neosobný, veľa čistoty a čitateľnosti taktiež uberá z plachiet atmosféry. Tŕňom v oku je určite bicí automat, je síce rytmicky dobre zasadený do riffov, ale v mnohých momentoch tak jednoducho skomponovaný až je to príliš. Navyše zvuk automatu je do uší bijúci, ďalší fakt, ktorý prispieva k nízkej autenticite, všetko pôsobí na mňa umelo. Nebyť celkom technických sól, prstolamov, nahrávke by som udelil ešte nižší počet bodov. Sóla sú síce pôsobivé, ale strácajú osobitosť, mágiu, sú len dobre zahraté a vôbec nezachraňujú celú nahrávku od priemeru. Vokál je dosť zrozumiteľný a taktiež ničím výnimočný, obyčajný growling, zvládnutý, no kto by si Brandona podľa neho zapamätal???  Ja určite nie, takýchto vokálov už bolo a dávno sa stratili v mori fádnosti. Toto je tiež ďalšia vec, ktorá ich k Brutal Death Metalu nepričleňuje. Ak niekto prirovnáva AKEPHALOS k menám ako Morbid Angel, Incantation, alebo Immolation, možno len preto, že kapela pôsobí „temnejšie“ a hrajú Death Metal, hudobne však silne zaostáva, originalitou úplne prepadá a osobitosťou stráca význam. Nemyslím si, že by sa „Headless Demon Angel“ stal zaujímavým klenotom pre fanatikov Death Metalu, skôr náhodne objavenou kapelou, ktorá možno niekoho sem tam zaujme.
AKEPHALOS „Headless Demon Angel“, Immortal Souls Productions, CD´17, USA


10/41:17/ 5,25                                            Mortuary


https://akephalos1.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]