„Kdyby se mužům dostávalo manželek, jakých si zasluhují, měli by zatraceně těžký život.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
Za zvláštnym menom AKHLYS sa skrýva snová tvár americkej Black Metalovej hydry, ide skôr o projekt Naasa Alcametha z dominujúcich Nightbringer. Takže rovno môžem povedať, že komu sa páčil posledný album „Ego Dominus Tuus“, určite by sa mal poohliadnuť aj po AKHLYS, styčné body sú podobné minimálne na 70% a dokonca táto svorka je snáď ešte rýchlejšia a nabrúsenejšia. Prvá vec Breath And Levitation ponúka po plíživom a zradnom ambientnom začiatku drvivé riffy, ak si volume vytočíte poriadne doprava a dáte si to na slúchadlá, kľudne vám ten víchor môže odfúknuť dušu! Gitary sa zarezávajú do živého mäsa, no cítiť z nich chlad ako napr. zo skorých Emperor či Dissection. Nechcem tým povedať, že práve tieto kapely sú vzorom pre AKHLYS, len majú podobnú intenzitu a chlad riffingu. Tento prvý song má skoro 10 minút a Naas vás prevedie svojim temným snením kde striehnu tiene a nočné mory. Dvojka Tides Oneiric Darkness je snáď ešte zbesilejšia jazda, riffy sú až Speedovo rezané a intenzita šľahá do všetkých svetových strán, páči sa mi, že táto rýchlosť nie je len o agresii a zákernosti (aj keď aj o tom), ale hlavne to má atmosféru a inteligentnú stavbu. Všetky skladby sú svojim spôsobom trochu iné, napr. už v ďalšej Consummation (mimochodom, najdlhšej ( 16:51 ) a najlepšej skladbe) vyčnievajú cez obzor najatmosférickejšie gitarové linky z celého albumu. Hrozivé gitarové kvílenie vám môže buď pretrhať snovú niť, alebo vás vystrašiť k smrti. Tu sa až tak nerúbe v najvyšších rýchlostných obrátkach ako v prvých dvoch skladbách, aj keď o pomalosti alebo striedmych tempách by som tiež nehovoril. Ono skladba má burácajúce rýchle bicie, ale gitarové motívy ponúkajú skôr strašenie a výpady do ozrutných svetov vo vašom podvedomí, všetko naberá viac na monumentálnosti a pred očami sa mi vyjavujú groteskné krajiny nepoznaného rozmeru. Celý song začína abmientným hučaním podobnému napr. Mortaur, to vás najskôr znepokojí a potom vás bicia batéria rozdrví na prach aby vás následne gitary odviedli z tohto prehnitého materiálneho sveta. Úžasný moment prichádza niekde v druhej polke, kedy sa po masakri na chvíľu ozve znova ambientná stopa, ale len na sekundu, na to sa zas nastúpi masaker par excellence v plnej paráde. Hlavný motív sa preplieta celou skladbou ako opakujúca scéna v zlom sne ktorej sa neviete zbaviť, no rozhodne to nie je monotónna jazda, na to je Naas príliš dobrý skladateľ. Perfektne nazvučená basa a bicie, zvuk ako z veľkej knihy moderného BM, čistý, drviaci, hlučný ako peklo. Koniec skladby znova preberá ambient kedy počujete obskúrnu melódiu akoby prichádzajúcu z podzemného chrámu, tá je fakt divná a fatálna, hromadný spev, orgán, bizarné, ale silné. Poslednou riadnou skladbou je The Dreaming Eye, tá mi príde zvláštnou kombináciou ich typického masakrovania a zlovesťou Consummation a plus k tomu niečo ďalšie čo sa nenachádza ani v jednej z týchto polôh. Melodika je brilantná,  ústredná melódia vťahuje poslucháča do zaujímavého deja, kopáky valcujú v plnej rýchlosti a rytmičák sekunduje pomalými údermi, inokedy zas nehumánnym klepákom. Zostáva už len posledná zvesť Into The Indigo Abyss čo je ambientné outro uzatvárajúce bludný snový kruh. „The Dreaming I“ je skvelou ukážkou americkej BM školy a oproti predošlému albumu „Supplication“ ponúka mohutnú metalovú a komplexnú smršť kde syntezátory dotvárajú atmosféru absolútna. Uf, po vypočutí sa cítim ako ohučaný z hurikánu, v myšlienkach chaos, ale hlavne dobrý pocit zo skvelého albumu.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
AKHLYS „The Dreaming I“, Debemur Morti Productions, CD´15, USA


5/45:52/ 8,5                                            Mortuary


https://nahas.bandcamp.com/