Pro nárůst svalů kre-alkalyn a jiné kreatiny
 
 
 
 
 
Najskôr sa volali Astral Aeon a vydali dve demá a samozrejme debut „Allegories of Light“ ´08, potom prišlo k premenovaniu na AKROTHEISM. Kapela pochádza z Grécka a okrem dvoch splitiek majú vonku album „Behold The Son of Plagues“ pod Odium Records. Hudobne tu máme Black Metal modernejšieho strihu na spôsob dajme tomu Aosoth alebo Blut Aus Nord. Celá novinka ponúka skoro hodinový materiál, ak by som nevedel, že AKROTHEISM pochádzajú z Grécka, typoval by som skôr francúzsku lokalitu. Ich Black Metal je dosť harmonický, gitary dominujú so svojráznou melodikou podobnou Aosoth. Často je to balansovanie medzi tak trochu komplikovanejšou melodikou a priamočiarou, tá je niekedy vybičovaná v neuveriteľné melodické manévre, až mi to trochu zaváňa najväčšími ikonami „Black Metalu“. Musím ale uznať, že sa im to darí držať ešte v tej znesiteľnej rovine a stále pôsobia ako ortodoxná kapela než nejaký prvoplánový cirkus. Skladby sú pomerne dlhé s priemernou dĺžkou cca 7 minút. Niektoré melodické gitarové linky mi pripomínajú aj napr. starý Algaion, hlavne v najrýchlejších tremolách, vtedy majú aj tak trochu podobnú atmosféru. Riffovo tu máme variabilnú prácu, tieto sa menia celkom často a snažia sa striedať viaceré druhy techník hrania, no jednoznačne prevládajú tremolá, ale aj tie sa dajú hrať s rôznou intenzitou, rýchlosťou a dynamikou. To sa v tomto prípade deje a tak to máme gitarovo celkom rôznorodé. V mnohých momentoch sa pri počúvaní tohto diela cítim tak trochu ako v 90tych rokoch, mám na mysli staré albumy Marduk, Emperor, Satyricon a podobne, toto obdobie akoby bolo konfrontované tým novým a moderným. Skladby obsahujú z môjho pohľadu skôr len určité časti silnejšími, ako celky sa mi zdajú niekedy menej výrazné, ale stále je to slušná práca po kompozičnej stránke, takže skôr spokojnosť. V ich hudbe je ukrytá majestátnosť, samozrejme nie stále, no často sa atmosféricky vyskytuje a práve tieto momenty mi pripomínajú doby dávno zašlé. Jednou z najzaujímavejších skladieb je pre mňa titulná Behold The Son of Plague so zaujímavým riffovaným. To mi príde natoľko svojské, že niečo podobné som nezaregistroval v žiadnom ďalšom tracku. Práve táto vec je skôr modernou s francúzskym nádychom. V druhej polke skladby príde rad na ambientnú pasáž po ktorej sa spustí totálne mizantropické peklo! Chladné riffovanie do takej miery, že aj v slnečný deň uprostred leta sa vám môže zdať, že za oknom panuje meluzína. To čo mi vadí najviac na hudbe AKROTHEISM, je samotný vokál Aeona. Jeho hlasivky sú tak extrémne priškripnuté, až mi pripomína istého vokalistu z Cradle of Filth, presne tento druh vokálu sa mi v BM protiví, príde mi moc afektovaný. Myslím, že v tomto prípade mi kazí chuť z počúvania a robí skôr zlú krv. Nevravím, že Aeonov vokál je kopírkou Daniho, ale má hlasivky v dosť podobnej rovine ale nie stále. V niektorých momentoch je jeho hrdlo inak podrezané a vtedy znie prijateľnejšie, inak samozrejme proti frázovaniu nič nemám, vrieskať vie kvalitne. Celkove hudba týchto Grékov pôsobí dosť rýchlo a šialene, ale vedia aj spomaliť a totálne zmeniť atmosféru, ako napr. v Subhuman´s Anabaptism, keď pri spomalených riffoch a pomalšom tempe mi naskočili zimomriavky a v tejto pasáži znejú úplne inak. Chlapi ešte veru nedosahujú kvalitu spomínaných kapiel, no myslím, že sú na dobrej ceste sa k ním aspoň priblížiť. Veľmi zaujímavo pôsobí logo kapely, patrí k tým vydarenejším a štýlovým a rovnako zaujímavo vyznieva aj obal.
Na záver musím napísať, že grécka BM scéna na mňa pôsobí všeobecne dosť svojským spôsobom, mnohé kapely majú svoj zvuk, svojskú atmosféru akú nenájdete inde. Práve v tomto AKROTHEISM trochu vybočujú a pôsobia skôr inak, čo samozrejme nie je žiadna chyba, ale trochu viac originality by nezaškodilo.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
AKROTHEISM „Behold The Son of Plagues“, Odium Records, CD´14, GRC


10/55:46/ 7,5                                            Mortuary


https://akrotheism.bandcamp.com/