ALTARAGE je nová španielska kapela, ktorej debut „NIHL“ vyšiel u českých Doomentia Records. Samozrejme ako to u kapiel tohto typu býva, všeobecné informácie sú utajené, mená neexistujú, tváre kapely sú zahalené, hudba je slizká, nechutná a podobne. Už hneď na začiatok môžem napísať, že kapela hrá obskúrny Death / Black na spôsob Abyssal, Portal, Mitochondrion, Antediluvian a podobne. Najhoršie je, že oproti týmto kapelám sa Španieli skoro ničím nelíšia. Dokonca aj zvuk je taký rozleptaný a mohutne košatý. To čo ma úplne prekvapilo, je, že ich melodika je tak nemelodická, že „NIHL“ napočúvať nie je vôbec jednoduché. Kto by tu ale hľadal nejakú výraznú melodiku, že? Kapely tohto typu sa melodicky veľmi neprejavujú, no aj tak musia byť skladby dosť silné a do určitej miery zapamätateľné. Teraz keď píšem túto recenziu, počúvam novinku asi 15. krát, ak nie aj viac a aj tak mi väčšina riffov akoby preteká pomedzi prsty. Sú tu isté pasáže, ktoré sú dajme tomu viac stráviteľnejšie a výraznejšie, ale z celkového pohľadu je to tak možno 50%, možno aj menej. Mám rád aj hudbu, ktorá je zložená takto, nepreniknuteľne, zastreto a skrytá v šeredných hmlách hrôzy, ale v tomto prípade mi to príde ako menší talent na komponovanie. Čo sa týka ostatných stránok ich hudby, zdá sa mi všetko v poriadku, chlapi presne vedia čo táto hudba obnáša, ako má znieť, aké pocity treba vyzdvihnúť a aj ich štýlovosť je zaujímavá. Na prvé počutie to fakt vyznieva ako špička žánru, no po napočúvaní mi trochu príde, že sa snažia len kopírovať iných, aj keď celkom dobre. Kapela pracuje s určitou formou disharmónie a kakofónie, snažia prebudiť v sebe to najneľudskejšie a aj sa im to darí. Riffy sú odporné, často zastreté tremolá s tak ohyzdným zvukom, že to vyznieva ako Metal z inej sféry existencie. Máme tu typické padajúce tóny, ktoré sa miestami akoby dvíhajú, no následne zas padajú ešte hlbšie do tmavších priestorov. Inokedy tu zas počujem typické Portal riffy, napr. Baptism Nihl, v určitých momentoch je to až príliš podobné. Hudba obsahuje veľa chaosu a pri počúvaní sa vytvára dojem, že zvuk je vyplnený na maximum. Gitary sú extra ťažké a mohutné, bicman používa často klepačky a vokály sú dusivé a bizarné, nie však nijako okúzľujúce a originálne. Na to, aký masaker táto hudba je, sa snažia občas hudbu spestriť napr. rytmickými výpadmi, kedy dostane priestor len gitara, ktorá prehovára neznámym jazykom, šialený riff vyznievajúci akoby sa naťahovala páska v prehrávači a potom sa spustí celá rytmika aj s vokálom a pokračujeme. To ale vôbec nie je originálne, presne toto robia všetky kapely, ktoré hrajú túto hudbu. Tento štýl hudby by už mal dostať nejaké špeciálne označenie, pretože keď sa povie obskúrny Death / Black, môžete si pod tým predstaviť kapely, ktoré sú tak odlišné, pritom hudba ALTARAGE a podobných kapiel je príliš špecifická, cudzia, iná. Celkom ma taktiež prekvapilo, že skladby na „NIHL“ sú celkom krátke pre tento druh, ani jedna nepresahuje 6 minúť, čiže majú klasické časomiery. Pritom táto neľudskosť je priam stavaná na dlhšie skladby, tu sa nedodržiavajú žiadne pravidlá ako začiatok, stred a koniec. Bez problémov môžete vytvoriť jednu 60 minútovú skladbu so zložitou štruktúrou. V tomto prípade mi tie krátke časomiery skôr prekážajú, pretože mi príde akoby boli useknuté, nedotiahnuté. No pre iných fans to možno bude stačiť. Ale aby som len nekritizoval, uznávam kvality diela, je tu skoro všetko čo má takáto dusená smršť obsahovať, atmosféra ako hrom, tajomno, bizarná brutalita, len podobných kapiel pribúda stále viac. Pritom v tomto žánri je ešte dosť priestoru na inováciu a progres. 35 minútová jazda do červej diery teda môže začať, držte si klobúky, bude to kruté!
ALTARAGE „NIHL“, Doomentia Records, CD´16, ESP
8/36:04/ 7,25 Mortuary
https://altarage.bandcamp.com/