ALTARAGE „Endinghent“, Season of Mist Underground Activists, CD´17, ESP

ALTARAGE je meno, ktorého veľkosť stúpa a rady fanúšikov sa zväčšujú, musím ale priznať, že ich predošlé „NIHL“ ma až tak nepresvedčilo, kapele chýbala originalita, ba dokonca aj lepší skladateľský um, či silnejšia atmosféra, prišlo mi, že sa snažia len opakovať po podobných známejších kapelách. Vtedy ešte Španieli boli upísaní českému labelu Doomentia a dnes už víria prach pod Season of Mist Underground Activists, čo je pekný skok, nie? Nový album „Endinghent“ je veru už silnejšia káva, nevravím, že originálne by šli dopredu, stále je to ten mystický, no zároveň brutálny Black / Death aj s pomalou gradáciou aj s rýchlymi na smrť decimujúcimi tempami. Tak ako pri predošlom kuse aj teraz sa nič podstatné nezmenilo, ALTARAGE naďalej prekopávajú štýl hudby, ktorý vymysleli Portal, Impetuous Ritual, Abyssal, Mitochondrion, Auroch a podobne. Hrubozrnné a ťažké riffy sa prevaľujú ako skorá hmla nížinami, pritom z ich násilného strašenia prichádza odpudivá atmosféra ako z ranno gotických Hororov a zlých nočných môr. Mnohé riffy dokážu hrať nespočetne krát dokola pre vyzdvihnutie atmosféry, inokedy zas používajú celkom technické a progresívne postupy, rýchle a nemilosrdné. ALTARAGE sa pokúšajú prebíjať tie najšialenejšie extrémy, či už v tempách, jednoduchosť proti komplexnosti, tupá a hrubá brutalita proti silným atmosférickým, alebo intenzita proti tichším, ale zlovestným šialenostiam. Sila skladieb celkove ale stále nedosahuje potrebnú úroveň tak, aby ma totálne vtiahla do deja, oproti svojim vzorom stále pôsobia ako žiaci, síce dobrí, ale žiaci. Je super, že riffy dokážu vyznievať ako plaziaca sa hrôza po nočnom kraji, používajú na to snáď zdvojené tremolá, alebo rôzne mysticky jemne ladené pohrávanie sa so strunami, ktoré tomu celému dodáva ešte viac tajomna. Ono toto všetko v podstate vymysleli ranni Kataklysm, ktorí skvele spájali bezhraničný masaker s tajomnom a mystikou, tie ostatné kapely sa to snažia len rozvinúť a myslím, že z Hyperblastu vznikol nový štýl mystického a brutálneho Black / Death Metalu. Brutalita ALTARAGE niekedy stojí na hranici brutal Death Metalových kapiel, ale ani náhodou sa nesnažia spadnúť pod túto úroveň a stále si držia nádych skôr temnoty. Ich hudba je ako priepasť v nekonečne, ako letiaca smrdutá hmlovina vesmírom, stará ako počiatok celého univerza, atmosféra je prítomná skoro počas celej nahrávky, iba v tých najukrutnejších a najrýchlejších drveniciach absentuje, alebo klesá na minimum. Do riffov dokážu vložiť onen pocit neistoty a dramatickosti, dokážu zahrať na vaše najvnútornejšie zmysly tak, aby rozochveli senzory vnímania spirituálneho podhubia a otvorili sa pre vás brány do vnútorných svetov. Zlepšenie oproti predošlému záseku vidím hlavne vo zvuku, tento krát je omnoho pevnejšie uchopený a zvládnutý a hudba tým hneď dostala silnejší výraz. Taktiež hudobné výkony sú lepšie a presvedčivejšie, všetko znie kompaktnejšie a vyhratejšie. Harmónie sú celkom tupé, napr. Kataklysm používali na ten masaker, aký hrali, v niektorých momentoch tak silné melódie, že to bolo až neuveriteľné, tu je melodika skôr skresaná a hnaná do temného kúta, akoby sa nemohla, alebo ani nechcela príliš rozvíjať. Harmónie sú niekedy celkom psycho, hlavne keď sa akoby skrúcajú, alebo snažia špirálovito opakovať, no o morbídnosť, pochmúrnosť a des nie je v žiadnom prípade núdza. Za vyslovene silné momenty v zmysle nepriestrelného riffu možno považovať len niektoré úseky skladieb, celkove silný song, ktorý by ma úplne zložil, tu nenachádzam, aj keď celkove je ich štýl, aura a atmosféra dosť mohutná. Ak by ešte viac zdôraznili niektoré harmónie, či disharmónie, mohli dosiahnuť ešte výnimočnejšej práce a ich materiál by sa stal výraznejším z vnútra. Vokál je skvelým prednesom pomätenosti, vokalista sa naladil na hrobovú frekvenciu a perfektne sa do hudby vložil, vôbec mi nepríde, že by jeho hlas bol len obyčajným growlingom, alebo nutným prvkom pre vyslovovanie slov. V mnohých úsekoch mi príde podobnosť s The Curatorom dosť vysoká, myslím, že sa ním tento vokalista nechal inšpirovať. Celkove hodnotím „Endinghent“ ako nadpriemerný album, ktorému k dokonalosti ešte niečo chýba, no jeho monštruózna mohutnosť to aj tak prebíja.