ALTARS „Paramnesia“, Nuclear Winter Records, CD´13, AUS
Austrálsky ALTARS som prvý krát zaregistroval keď vydali split s TZUN TZU a neskôr s HEAVING EARTH, no po tieto materiály som sa žiaľ nedostal, aj keď som ich zháňal. Až prišiel deň D a táto potrhlá spoločnosť vydala konečne debut „Paramnesia“. Na moje prekvapenie sa hudba ALTARS pohybuje v zaujímavých dimenziách, nie je to najoriginálnejší Death Metal, ale rozhodne svoje kvality neskrývajú. Kapela hrá dosť komplexne, ťažko, disonantne a brutálne. Ak máte radi staré veci od MORBID ANGEL a nové od PORTAL, ste na správnej adrese. Navyše tu cítiť aj kanadskú morbídnu scénu reprezentovanú MITOCHONDRION, ANTEDILUVIAN, ADVERSARIAL, alebo PAROXSIHZEM. Riffy vykazujú silné kakofonické manifesty, zaujímavá a kľukatá melodika ponúka mnoho netradičných a zamotaných, pokrútených momentov. Pri počúvaní môžete nadobudnúť dojem, že toto trio sa pokúša pomocou prstov na hmatníku a rúk s paličkami zboriť logiku a základné hudobné chápanie, nečakané zvraty, akoby opačne zahraté a twisted riffy. Skutočne mám niekedy dojem akoby som počúval nejakú nahrávku z iného sveta, ktorá sa riadi inými pravidlami, zhudobnenie chaosu, narúšania časopriestoru. Samozrejme nie je to stopercentný disharmonický chaos, nahrávka sa dá napočúvať a aj keď to chce viac času, melódie sa tvária veľmi zvrhlo, čudne, cudzo, no pritom desivo. Niektoré riffy sú priam typickou ukážkou Azagthothovej školy, iné zas Portalovsky pokrútené, ale kapela sa snaží vytvárať aj svoje drviace šialenstvá, v rýchlych brutalitách ako aj strednejších tempách, či dokonca skazu prinášajúcich pomalých, no vždy to znie neuveriteľne choro a komplexne. Gitarista Lewis má slušne zvládnutú gitarovú techniku, vie riffy kedykoľvek pritvrdiť, dať im potrebnú hutnosť, ťažkosť, ale aj jemne vnášať do hudby mysterióznosť, tajomno. Prechody medzi týmito všetkými gitarovými riffmy a polohami sú pritom prirodzené a striedajúce sa nečakane, fascinujúco a brilantne. To isté sa dá povedať aj o sólach, tie sa zväčša krútia v chaose, používa často kobylku, ale aj technické prstolamy pri sólach. Bicman Cadman je zo spriaznených TZUN TZU, jeho hra je rovnako komplikovaná a zhýralá ako riffy, nebráni sa kreatívnosti, mnohým dlhým prechodom, používa mnoho druhov temp, no dlhých klepačiek sa nedočkáte, tento šialenec všetko stále strieda tak rýchlo ako to len ide a v pomalších tempách sa tiež nestráca. Navyše jeho sada je nazvučená excelentne, znie to tvrdo, drsne, mohutne, dobre sú počuť všetky jednotlivé bubny. Za nič sa nemusí hanbiť ani Cale, má vytrénovaný hlas, frázovanie mu ide, jeho hlas nie je len obyčajný murmur aký počuť u každej priemernej kapely, má v hlase niečo nebezpečné ako David Vincent. Každá poloha jeho hlasiviek je pod 100% kontrolou, meniť farbu vie tiež výborne, od sípavých až po rôzne mučivé záchvaty, dodáva celkove nahrávke ešte viac na profesionalite a chorobnosti. Jediné čo by som ALTARS vytkol, je až príliš dobrý zvuk, je mi jasné, že mnohým presne takýto vyhovuje a kapela je s ním nepochybne spokojná, ale trochu nečistoty, zahmlenia a viac undergroundovosti by určite ešte viac pomohlo. Áno, ak by toto nahrali s menej dokonalým zvukom, mohla byť atmosféra „Paramnesia“ ešte o čosi atmosférickejšia, cudzia, divnejšia. Chlapi zložili slušný debut so skladbami ktoré sa pohybujú od dvoch minút až po najdlhší výpravný track Paramnesia III: Ouroboros, ktorá pre mňa predstavuje vrchol celého albumu, tento presahuje 10 minútovú dĺžku a uzatvára a začína celý materiál ako povestný uroboros. Osobne si myslím, že tento album bude celkove figurovať dosť vysoko v topkách za tento rok mnohých fanatikov.
8/42:38/ 9,5 Mortuary
http://www.facebook.com/AltarsDeath
Austrálsky ALTARS som prvý krát zaregistroval keď vydali split s TZUN TZU a neskôr s HEAVING EARTH, no po tieto materiály som sa žiaľ nedostal, aj keď som ich zháňal. Až prišiel deň D a táto potrhlá spoločnosť vydala konečne debut „Paramnesia“. Na moje prekvapenie sa hudba ALTARS pohybuje v zaujímavých dimenziách, nie je to najoriginálnejší Death Metal, ale rozhodne svoje kvality neskrývajú. Kapela hrá dosť komplexne, ťažko, disonantne a brutálne. Ak máte radi staré veci od MORBID ANGEL a nové od PORTAL, ste na správnej adrese. Navyše tu cítiť aj kanadskú morbídnu scénu reprezentovanú MITOCHONDRION, ANTEDILUVIAN, ADVERSARIAL, alebo PAROXSIHZEM. Riffy vykazujú silné kakofonické manifesty, zaujímavá a kľukatá melodika ponúka mnoho netradičných a zamotaných, pokrútených momentov. Pri počúvaní môžete nadobudnúť dojem, že toto trio sa pokúša pomocou prstov na hmatníku a rúk s paličkami zboriť logiku a základné hudobné chápanie, nečakané zvraty, akoby opačne zahraté a twisted riffy. Skutočne mám niekedy dojem akoby som počúval nejakú nahrávku z iného sveta, ktorá sa riadi inými pravidlami, zhudobnenie chaosu, narúšania časopriestoru. Samozrejme nie je to stopercentný disharmonický chaos, nahrávka sa dá napočúvať a aj keď to chce viac času, melódie sa tvária veľmi zvrhlo, čudne, cudzo, no pritom desivo. Niektoré riffy sú priam typickou ukážkou Azagthothovej školy, iné zas Portalovsky pokrútené, ale kapela sa snaží vytvárať aj svoje drviace šialenstvá, v rýchlych brutalitách ako aj strednejších tempách, či dokonca skazu prinášajúcich pomalých, no vždy to znie neuveriteľne choro a komplexne. Gitarista Lewis má slušne zvládnutú gitarovú techniku, vie riffy kedykoľvek pritvrdiť, dať im potrebnú hutnosť, ťažkosť, ale aj jemne vnášať do hudby mysterióznosť, tajomno. Prechody medzi týmito všetkými gitarovými riffmy a polohami sú pritom prirodzené a striedajúce sa nečakane, fascinujúco a brilantne. To isté sa dá povedať aj o sólach, tie sa zväčša krútia v chaose, používa často kobylku, ale aj technické prstolamy pri sólach. Bicman Cadman je zo spriaznených TZUN TZU, jeho hra je rovnako komplikovaná a zhýralá ako riffy, nebráni sa kreatívnosti, mnohým dlhým prechodom, používa mnoho druhov temp, no dlhých klepačiek sa nedočkáte, tento šialenec všetko stále strieda tak rýchlo ako to len ide a v pomalších tempách sa tiež nestráca. Navyše jeho sada je nazvučená excelentne, znie to tvrdo, drsne, mohutne, dobre sú počuť všetky jednotlivé bubny. Za nič sa nemusí hanbiť ani Cale, má vytrénovaný hlas, frázovanie mu ide, jeho hlas nie je len obyčajný murmur aký počuť u každej priemernej kapely, má v hlase niečo nebezpečné ako David Vincent. Každá poloha jeho hlasiviek je pod 100% kontrolou, meniť farbu vie tiež výborne, od sípavých až po rôzne mučivé záchvaty, dodáva celkove nahrávke ešte viac na profesionalite a chorobnosti. Jediné čo by som ALTARS vytkol, je až príliš dobrý zvuk, je mi jasné, že mnohým presne takýto vyhovuje a kapela je s ním nepochybne spokojná, ale trochu nečistoty, zahmlenia a viac undergroundovosti by určite ešte viac pomohlo. Áno, ak by toto nahrali s menej dokonalým zvukom, mohla byť atmosféra „Paramnesia“ ešte o čosi atmosférickejšia, cudzia, divnejšia. Chlapi zložili slušný debut so skladbami ktoré sa pohybujú od dvoch minút až po najdlhší výpravný track Paramnesia III: Ouroboros, ktorá pre mňa predstavuje vrchol celého albumu, tento presahuje 10 minútovú dĺžku a uzatvára a začína celý materiál ako povestný uroboros. Osobne si myslím, že tento album bude celkove figurovať dosť vysoko v topkách za tento rok mnohých fanatikov.
8/42:38/ 9,5 Mortuary
http://www.facebook.com/AltarsDeath
