„Proti hluposti se bojovat musí, ale vyhrát se nedá!“ Jan Werich
 
 
 
 
 
ANIMUS MORTIS je pre mňa nová kapela, objavil som ich ešte len nedávno, pritom kapela vznikla už v 2004 a „Testimonia“ je ich druhým albumom. Prvá skladba REM Manifesto sa mi zdá príliš jemná na Black Metal, to bude spôsobené zrejme tým, že ANIMUS MORTIS nehrajú až tak úplne čistý a ortodoxný Black Metal, aj keď na ňom stavajú. Z gitár cítiť nánosy Post hudby, hlavne Black a Metalu. Dokonca v tomto otváracom šlágri sa nevyskytuje ani animálny škrekot typický pre podobné kapely. N. Onfray spieva akýmsi hlbokým až divadelným prednesom. Jeho hlas je tu položený dosť nízko, spieva čisto a jeho hlasivky akoby sa nachádzali za oponou neznáma. Melodika spadá skôr do vôd melanchólie, opakujúca sa melódia na začiatku vám túto skladbu priblíži do jej najvnútornejšieho jadra. Neskôr sa melodicky vyfarbí a rozvinie aj do inej polohy, ale základný motív sa vráti ako pomsta. Ak by bicie nedemolovalo rýchlym tempom, prišlo by mi to ako čistý Post Metal. Riffy sú hrané jemne s citom pre mystiku, struny sú skôr hladené než nenávistne drhnuté. V dvojke Seven Desecrees trochu pritvrdzujú, aj keď prvé riffy ešte evokujú predošlú skladbu, predsa len sa tremolá uchýlia k tvrdšiemu poňatiu tremol, no stále tu zostávajú aj tie jemnejšie. Táto skladba je oproti prvej vystavaná kompozične viac náročne, zostal tu opar aj melanchólie, ale pridáva sa aj druhá krutejšia podoba a tieto dve medzi sebou zvádzajú súboj. Obe gitarové stopy vytvárajú zvláštne a niekedy dosť náročné harmónie, kde tu vykukne do popredia silná melodika, inokedy zas temné hýrenie. Vokálne tu máme už aj dajme tomu nejaké čierne krákanie, no to je dopĺňané o rôzne druhy hlbokých čistejších a menej čistejších spevov. Trojka Manuscripts (Emanation & Ascent) ide na to ešte tvrdšie, začiatok skladby je Blacková krutosť vo svojej extrémnejšej polohe, no tá sa neskôr znova dostáva do rozporu s jemnocitným riffingom a tieto polohy sa navzájom dopĺňajú. Rozhodne môžem povedať, že kapela hrá skôr modernejší Black než ten starobylý, no nájdeme tu aj určité paralely s oboma spôsobmi. V tejto tretej skladbe sa mi páčia niektoré hlasové kreácie, vyznievajú akoby ich vokalista podával so strachom, trasenie bránice a znova hlboký divadelný prejav. Ďalšia na rade je Hyperbole of Senses, tu máme zas jednoznačne Post prvky, gitary sa kľukatia v experimentálnom duchu a odmysliac si dynamické a rýchlejšie bicie, ani by vám to čierno kovovo neprišlo. Vokály sa sem samozrejme viac hodia tie teatrálnejšie aj keď príde rada aj na tvrdú pasáž a N. Onfray priškripne hlasivky a prídu na rad aj tremolá. Nemôžem povedať, že by sa harmonicky kapela snažila zo seba vysúkať nejaké kakofónie či atonálne besy, skôr je to čistá harmónia aj keď miestami celkom ťažká na počúvanie. Pokračujeme piatou Testimonia, jedná sa o najkratšiu skladbu albumu. Patrí skôr medzi tie tvrdšie a razantnejšie, no stále si zachováva všetky prvky aj z predošlých skladieb. Kapela je rozhodne ukotvená v atmosférične, často mi príde pri počúvaní ANIMUS MORTIS akoby som sníval, alebo prinajlepšom bol v polo bdelom stave a nevedel sa poriadne prebrať, či poriadne zaspať. Toto balansovanie je na tejto nahrávke zaujímavé. Opisovať posledné dve skladby LVX a Vibrations From The Immaterial už nebudem, nakoľko presne zapadajú do celkového konceptu rovnako ako všetky predošlé. Kapela sa drží v dramatickosti s naliehavosťou apelujúcou na melancholickosť. Oproti iným BM aktom sú viac jemnejší, no v rámci temnoty spadajú rovnako do ohyzdných priepastí. Ak ich porovnám s krajanmi Hetroertzen, odkiaľ N. Onfray aj pochádza, alebo u nich účinkoval, po pocitovej stránke toho majú veľa spoločného. Majú toho spoločného aj po hudobnej stránke, obe kapely používajú podobné vyjadrovacie prostriedky len AM sú viac ovplyvnení Post vlnou. Na môj vkus bicman Tempenor hrá príliš jednoducho a sterilne, často do stredne rýchlych dvojkopákov používa jednoduchý rytmus – pravidelné udieranie na rytmičák, mohol by pridať viac kreativity a viac prechodov, inak som spokojný. Z Chile sa väčšinou derú zverské a monštruózne zoskupenia plné besov a zohavovania, preto AM pôsobia v tejto scéne ako výnimka a experiment, ktorý rozhodne stojí za pozornosť.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
ANIMUS MORTIS „Testimonia“, Aeternitas Tenebrarum Musicae Fundamentum, CD´14, CHL


7/39:46/ 7,25                                            Mortuary


http://animusmortisbm.bandcamp.com/