„Pes, kterého uzdravíš, tě nikdy nekousne. To je hlavní rozdíl mezi zvířetem a člověkem.“ Mark Twain
 
 
 
 
 
AMNUTSEBA je tajomná a temná kapela z Francúzska, konkrétne z Paríža, veľa vám o nich neprezradím, keďže ani oni nechcú toho veľa prezradiť o sebe svetu. Nie je známe ani z koľkých členov sa skladajú, jednoducho za nich hovorí len hudba a nič iné. Ich prvé demo nazvané „Demo“ som síce nepočul, no z toho čo som sa dozvedel, bolo veľmi disonantné a hudba ťažko uchopiteľná. Druhé demo, ktoré vyšlo vo februári 2018 cez Caligari Records mám však už napočúvané a dojmy z neho sú len záporné, samozrejme v dobrom slova zmysle. Vždy som obdivoval hudbu obskúrnu, potemnelú, podivnú, ťažko stráviteľnú, bezbožnú, nechutne odpornú. Presne takto by som charakterizoval aj ich umenie. Ak by ste si chceli spraviť aspoň aký taký obraz o ich textoch, tiež narazíte na kameň. Skladby sú len očíslované, pričom poradie je premiešané z prvého dema k druhému, takže napr. na prvom deme chýba trojka, no tá sa nachádza práve tu, všetko pôsobí ako pohľad do krypty cez priezor, môžete sa len kochať (počúvať), vnímať, nechať sa uniesť atmosférou. A že ju druhé demo má, tak na to berte jed! Z môjho pohľadu sú AMNUTSEBA tak trochu ovplyvnení Austrálčanmi Portal, cítiť to hlavne na zvuku gitár, ale aj na technike hry v istých momentoch, zlovestnej atmosfére, ale nedajte sa odradiť, že by šlo o kopírku ich originálne podaného Death / Blacku. Francúzi majú svoju hlavu, aj keď môže byť pravda, že bez Portal by sa nedostali do tak otrasných zákutí, cítim u nich odlišné melódie, stupnice, disharmonickú chorobnosť. Pre pochopenie ich hudby musíte mať silný zmysel pre najnechutnejšiu temnotu, ktorá vás začne požierať pokiaľ do nej vstúpite, ale musíte si byť dopredu istí, že na to doplatíte. Je to niečo ako vstúpiť do starej krypty, pričom zážitok môže ešte viac umocniť fakt, že sa nakazíte nejakými sračkami a do pár týždňov budete tuhý na márach. Špinavá produkcia, nepekný a ťažko prirodzený zvuk gitár, zdochýnajúce melódie plaziace sa cez disharmonické pomätenosti, to je to čo vás pohltí. Zvukovo sa zrejme inšpirovali najstaršími demami a albumami Portal, čo je len dobre. Takto dali svojej, už aj tak ťažko pochopiteľnej hudbe ešte viac mysteriózneho podozrenia z praktík nečistej mágie. Stretnete sa tu s jednoduchými púšťanými riffmi, ako aj technickejšími tremolami, či psycho vyhrávkami, z ktorých vám pôjde hlava okolo. Dve skladby o dlhších časomierach si môžete počúvať veľa krát po sebe, aj tak nadobudnete časom dojem, že ste v nejakom prekliatom labyrinte, po pás v smrdutej mase hrôzy, z vrchu na vás budú útočiť hučiace tvory a pod nohami sa hemží tiež nejdená slizká potvora. Počúvať túto hudbu je ako preniknúť do transcendentálneho priestoru, kde neplatia fyzikálne zákony a stať sa môže všetko. Harmónie sa ťažko charakterizujú aj definujú, zmiešané pocity, zhubnosť, zvádzajúca temnota, mŕtvolný ťažký puch, šialenstvo vystupujúce čoraz viac do popredia. Vždy vás prekvapí bizarná gitarová linka, ktorá sa zjaví zo spleti nemelodického bahnitého podkladu, ktorý ma aj tak baví. Rytmicky nejde o hudbu kde by sa rýchlostné stupne radili do najvyšších, skôr sa dbá na podmanivý tok kompozície, z čoho vychádzajú aj jednotlivé tempá. Samozrejme sú tu aj úseky rýchle, no nepôsobia tak drviaco ako napr. Crytpopsy v rannom veku, vždy sa dbá hlavne na absurdnú atmosféru gitár. Vokály sú umrlčie, reptanie spod veka krypty, mátožné hučanie nečistého ducha, treba sa na vokály dosť sústrediť a hneď si uvedomíte, ako krásne pasujú k tejto zvláštnej hudbe. Skvelé demo, uchvátilo ma po mnohých stránkach, ich hudba spĺňa moje kritéria hudby bezodnej hrôzy a parazitických tieňov.
AMNUTSEBA „Demo II“, Caligari Records, Demo ´18, FRA


2/15:35/ 8,5                                            Mortuary


[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]