ANCIENT MOON „Benedictus Diabolica, Gloria Parti“, Iron Bonehead Productions, CD´19, SWI

ANCIENT MOON som doteraz ani nejako poriadne neregistroval, ak by sa mal jeden presekávať všetkými kapelami, ktoré vydávajú mnohé zaujímavé labely s orientáciou na Okkvlt Black Metal, alebo žánre blízko príbuzné, bolo by to na veľmi dlhé mesiace a to ešte nehovorím počúvanie vecí mimo tých „vychytaných“ labelov, či iné žánrové veci. Podľa všetkých indícií je ANCIENT MOON jednočlenná kapela za ktorou stojí B, jeho osobnosť sa tiež vyskytla v kapelách ako Borgne, Serpens Luminis, Astral Silence a mnoho ďalších, ale aj ako bývalý živý hráč Darvaza, Schammasch a podobne. Takže čo nám druhý album „Benedictus Diabolica, Gloria Parti“ ponúka? V podstate nič nového pod Slnkom. Kapiel podobného razenia je už dosť, tu je ešte pridaná hodnota ambinet, ktorý tvorí celkom podstatnú časť tohto Black Metalového opusu. Typické sú dlhé dokola sa opakujúce tremolové vibrácie gitár, pričom ich zvuk vyznieva akoby prilietaval niekde z astrálu vo vašich dlhých snoch. Niektoré dokola sa opakujúce sekvencie sú fakt mučivé, bodaj by však nie, keď album obsahuje dve skladby dlhých časomier. Tá prvá prekračuje v pohode hranicu 17 minút a druhá dokonca cez 20 minút. Najhoršie je, že mnohé pasáže tu sú len do počtu a zbytočne naťahujú tak drahocenný čas. Tým nechcem samozrejme povedať, že by sa nemali tvoriť tak dlhé skladby, bez problémov by som zniesol aj hodinovú skladbu, ak by bolo všetko sofistikovanejšie premyslené, skomponované a vytvorené. Pri týchto dvoch skladbách sú ale momenty, kedy prichádza nuda a sterilita a čakám, kedy sa tok pohne dopredu, no zväčša príde riff, ktorý očakávam, alebo ktorý už bol pred tým zahratý. Samozrejme v konečnom dôsledku nejde o totálnu katastrofu, B má určite skúsenosti s hudbou temnôt dosť veľkú, určite má svoju vlastnú víziu aj predstavu o zvuku a všetkých ďalších detailoch, ktoré nakoniec tvoria výsledok. Dalo by sa hovoriť o rituálnosti v opakovaní väčšiny riffov, čo určite aj bol zámer, no mnohé pasáže by chcelo hlavne preriediť, a do kompozície zahrnúť ďalšie, pre väčšiu variabilitu materiálu. Nechcem mudrovať, že by jeho hudba mala byť progresívnejšia, alebo aby sa stále niečo menilo každou minútou, no vo veľkej časti je to fakt prehnané. Ak by tieto predlhé gitarové linky boli zredukované, pridané ďalšie, všetko mohlo pôsobiť inak. Album „Benedictus Diabolica, Gloria Parti“ môžeme radiť ku súčasnému trendu okultného Black Metalu a určite toto dielo nepôsobí amatérsky alebo nebodaj neautenticky. Je jasné, že tento hudobník vie čo robí, a keby mi niekto nahrávku pustil len tak náhodne, vyberie napr. len určitú pasáž v strede napr. prvej stopy, prišlo by mi to ako dosť solídna záležitosť. No keď vám do sluchovodov stále častejšie prenikajú tie rovnaké riffy, podprahové klávesové hradby, snažíte sa hľadať niečo ešte hlbšie, no niekde sa to stráca. Chyba je teda v preexponovanosti a sterilnosti riffov, taktiež vokály by mohli byť charizmatickejšie, dramatickejšie, ale osobne súdim, že sú úplne priliehavé ku hudbe. Nie sú katastrofálne, pôsobia rituálne, temne ako hudba, no ak by sa lepšie B oprel do frázovania, výrazu, mohlo by to znieť ešte o niečo lepšie. Čo sa týka ambientnej stránky, nenachádzam tu nič extra objavného, nejaké ponuré hypnotické zvuky s rytmickým bubnovaním, do toho šepot v tmách, toto tu už bolo veľa krát a v omnoho lepšom a kreatívnejšom kabáte. Najhoršie je, že už po prvom dlhočiznom songu, ktorý keď dopočúvam celý, príde na rad druhý a ešte dlhší, pritom hudobne sa nič extra nemení. Celkom dobre vyznievajú niektoré chóry, alebo hlboké hrdelné spevy, zvuk je tiež na celkom dobrej úrovni, má priestor a pôsobí strašidelne. Atmosféru má druhý počin ANCIENT MOON tiež zaujímavú, je to jednoducho zlá aura a negatívnosť, cítiť to zo všetkých strán, ale to niekedy nestačí. Hráčske schopnosti sú obstojné, len to chce trochu prepracovať kompozíciu, pridať viac kreativity a na budúce z toho možno bude niečo viac obludnejšie a hlbšie.