CANDLEMASS „House of Doom“, Napalm Records, EP´18, SWE

Bolo že to rečí o ukončení skladateľskej činnosti CANDLEMASS, vyhlásil to Leif Edling vo viacerých rozhovoroch po tom, čo vydal debutový album jeho novej kapely The Doomsday Kingdom, ktorá sa aj tak hudobne vracala z veľkej časti ku koreňom CANDLEMASS. Nie len že tu máme nové štvorskladbové EP „House of Doom“, ale ten by mal byť predzvesťou k ďalšiemu plnohodnotnému albumu! Táto švédska partia už roky patrí medzi moje vôbec najobľúbenejšie Doom kapely, aj keď najviac ma bavili na ich najstarších dielach. Čo nám teda ponúka novinka? Jedine to, čo by ste o tejto legendy chceli čakať. Ťaživé a plíživé riffy ťažké ako kameň, pekne spracované bicie vo svižnejších tempách a dobrý vokálny prednes, o ktorý sa znova postaral Mats Levén. Už úvodná a titulná vec House of Doom je magická a ponurá ako polnočný cintorín, o ktorom viete, že tam jedného dna zložíte svoje kosti. Práve v tejto cítim silné náznaky epických harmónií podobajúcich sa napr. na obdobie „Tales of Creation“. CANDLEMASS bol vždy aj o Heavy Metale, stavím sa, že ak by svoje skladby vytvorili o niečo rýchlejšie, bol by z toho klasický Heavy Metal, no ich pomalé tendencie sú príliš výrazné. Kostolné zvony bijúce do pomaly pulzujúcich beatov bicích a ťaživých gitár, to je atmosféra hodná legendy. V tejto prvej skladbe nám Lars Johansson naservíruje príkladné Heavy Metalové sóla v dosť divokom rúchu a perfektnej technickej kondícii. CANDLEMASS boli vždy charakteristickí aj výbornými refrénmi, čo určite využili z Heavy Metalovej metodiky, nie inak tomu je aj na tomto EP, každá skladba je okorenená zaujímavými a chytľavými refrénmi, len sa započúvajte do toho v House of Doom, alebo vo Flowers of Deception. Chlapi mali vždy svoj typický rukopis, cítim ho tu dodnes a práve vďaka tomu boli a sú vždy rýchlo rozpoznateľní. CANDLEMASS však nie sú úplne typickou Doomovou kapelou topiacou sa v bahnitých pomalých vodách, niektoré ich tempá a riffy sú pre tento žáner dosť rezké a rýchlejšie, to sa mi na nich nesmierne páči, dajú tak ešte lepšie vyniknúť tým najpomalším sekvenciám. Melodika je charakteristická, pochmúrna, temná, síce ich najlepšie témy už boli dávno vytvorené, no stále majú čo ponúknuť. Tretia skladba Fortuneteller je baladou s akustickou gitarou, našťastie nevyznieva príliš lepkavo a prvoplánovo, jej melodika je znova typickou CANDLEMASS ukážkou a vokálne je trochu viac citlivejšia v prístupe Matsa pri mikrofóne. Posledná Dolls On A Wall je zas inštrumentálna kreácia s trochu netradičnou harmóniou, tu by som si trúfol povedať, že sa chlapi trochu pustili do iných vecí než bežne, aj keď tie ťažšie riffy sú ich vlastné.
EP „House of Doom“ mi spravilo radosť už len z toho pohľadu, že som nečakal, že ešte niečo CANDLEMASS vydajú, navyše hudobne ide o kvalitu ktorú si držia za posledné roky a osobne si myslím, že každý kto túto kapelu uctieva už dlhé roky nemôže byť rozhodne sklamaný.