„Bůh stvořil člověka, ale nedal si to patentovat, a tak to teď po něm může dělat kdejakej blbec.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
 
ANGUISH „Through the Archdemon's Head“, Dark Descent Records CD ´12, SWE

Kapiel s názvom ANGUISH je nespočetné množstvo, ale tento krát zamierime do Švédska. Vydavateľstvo Dark Descent Records a mesto Uppsala by mohli niekoho na prvý pohľad zmiasť, keďže sú to jasné atribúty novej vlny starej školy SWE DM. ANGUISH sa ale prekvapivo rozhodli trochu oživiť ducha starej stockholmskej Doomovej legendy CANDLEMASS v klasickom podaní bez akýchkoľvek klávesov a iných syntetických prímesí. Určite sa netreba obávať nejakých bezduchých vykrádačiek, tento takmer hodinový materiál v sebe nesie vplyvy aj mnohých ďalších Metalových legiend, hlavne by som spomenul VENOM, CELTIC FROST, BLACK SABBATH a podobné staré mršiny. Hneď prvá titulná Through the Archdemon's Head je na Doomový album akosi krátka, 2:44 je málo dokonca aj na Death Metal. Až neskôr som si všimol že to má byť niečo ako inštrumentálne intro. Lenže aj tu sa nachádza krátky spev v podobe jednej vety. Tento kúsok je zo všetkých asi najťažší. Hudba sa valí ako žeravá láva, ktorá vás zaleje a uškvarí na popol, ktorý sa naveky vyparí z tohto časopriestoru bez možnosti vzkriesenia! Občas povolia opraty aby trochu viac zrýchlili tempo, hlavne v piatej Lair of the Gods alebo v šiestej Illusive Damnation, kde vás dokonca odfúkne nátlak hromových dvojkopákov, nie tak často využívaných v Doom Metale. Švédi nezostali svojmu menu nič dlžní, za každým rohom vás ovalí hrozivo stiesňujúca a zlovestná atmosféra beznádejnej bezmocnosti a úzkosti. Vrcholom sú pre mňa štvorka Dawn of Doom s hutnou a ťaživou melódiou a hlavne siedma The Veil, ktorá vás teleportuje do obdobia konca 80tych alebo začiatku 90tych rokov, feeling vychádza hlavne z charizmatického vokálu J. Deeho. Jeho výkon na tomto albume je vrcholný a nič lepšie by sa sem ani nehodilo. Atmosféra albumov "The Wastelands" od VENOM, alebo "Tales of Creation" od CANDLEMASS bola prenesená aj do roku 2012, len s lepším zvukom, určite však nie nejakým moderným. Posledný kus Morbid Castle je zo všetkých najdlhší, takmer 12 minút, ale tým sa aj líši od ostatných že je viac variabilný, každú chvíľu sa striedajú rôzne tempá, melódie a nálady. Možno je to náznak ďalšieho smerovania na budúcom albume. Určite by bol takto zaujímavejší pre širšie spektrum poslucháčov, ale monotematické tempá debutu tvoria zase kompaktnejší celok. Tento disk najlepšie vyznie pri pochmúrnom jesennom počasí, alebo vo večerných hodinách, najlepšie však navečer niekde na cintoríne, čo by mohlo mať pre labilnejšie povahy aj sebevražedné účinky. Každopádne tu máme mladú krv, ktorá sa popasovala so znovuzrodením starého ducha CANDLEMASS excelentne, nie je až tak veľa kapiel, čo by im takto vzdali hold. A že sú z rovnakej krajiny, vôbec nevadí, je tam dostatok rozdielov, ktoré ich oboch odlišujú. Prekvapenie poslednej doby.
8/56:14/
9,25                                                               Storm
http://www.myspace.com/anguishdoommetal
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]