ANTEDILUVIAN „Logos“, Nuclear War Now! Productions, CD´13, CAN
Tento nový album budem zrejme dosť zrovnávať s ich predošlým debutom „Through The Cerwix of Hawaah “, ktorý spôsobil nemalý rozruch v Death Metalovom undergrounde a bol možno najväčším prekvapením za rok 2011. Konečne sa teda môžem dostať k novinke nazvanej jednoducho „Logos“. Hudobne sa u ANTEDILUVIAN mnohé zmenilo, a máločo zostalo zachované. To, čo sa nezmenilo, je úroveň brutality a energie, ktorá bola charakteristická pre nich na všetkých starých nahrávkach, nezmenil sa príliš ani vokál a ťažká komplexná jazda, ktorá bola vyhnaná do ešte väčšieho extrému. Debut nebol jednoduchým orieškom a mohol spôsobiť v hlavách mnohých ľudí jednoznačne chaos z nepochopenia. Na novom albume ANTEDILUVIAN upustili od harmónii, zakrpateli ich, otočili a nasmerovali ich úplne iným smerom. Už na „Through The Cerwix of Hawaah “ bola melodika značne potlačená, rozšliapaná a prekrútená nemožným spôsobom, no stále sa dalo hovoriť o prapodivnej a morbídnej harmónii. Novinka ponúka úplne zrútenie hudby, často ich hudba pôsobí ako vodný výr, predstave si všetky tie tóny, ktoré sa točia v lieviku v úplnom chaose a tam sa všetko mieša, prepadáva do odpadového kanála ako do čiernej diery. Mnohé riffy sú zahraté tak absurdne, až sa niekto môže zamyslieť, že toto nemohli skomponovať zdraví a normálni ľudia. Kto si ešte pamätá éru kazetových magnetofónov a pamätá si, keď pri nejakej Death Metalovej nahrávke dochádzali baterky, ako to znelo prapodivne, všetko to bolo pretiahnuté, zmutované a vy ste dostali nervy a museli kúpiť nové baterky. Prípadne keď sa pásaka začala namotávať okolo magnetofónovej hlavy. Presne takto znejú mnohé riffy a rytmy nových ANTEDILUVIAN, môžem teda napísať, pozor, porucha nie je na vašom prístroji, to tak má skutočne byť! Započúvajte sa do takej The Ash And The Stars, strašidelná hra kakofónie, disonancie a atonality, na druhej strane obludnosti, neľudskosti a čohosi zvrhlého, neznámeho. Jediné čo vás prijme si myslieť o tejto nahrávke, že toto je Death Metal, je vokál, hlboko položené bublanie, mrmlanie a grcanie v jednom, zostatok je čistý neriadený chaos a to aj v rámci bicích, tento šialenec musí byť rovnako nevyladený voči gitarovým riifom, pretože hrá tiež disonantne, aj keď stopy po určitej rytmike tu sú. Skutočne mi pripadá, akoby gitary z 90% boli nahraté opačne a potom pustené spätne! Vzniká z toho niečo znepokojujúco desivé, mrazivé a šokujúce. Hudba celkove pôsobí viac než apokalyptická vízia surrealistického maliara či básnika, nával extrémnej brutality by som prirovnal možno k INTERNAL SUFFERING s tým, že Kolumbijčania znejú ešte dosť melodicky. Do tejto barbarskej brutality sú občas vpúšťané mysteriózne momenty a tie sú jedinými harmonickejšími polohami celého albumu. Dodáva to nahrávke ešte viac na zvláštnosti a atmosfére, samozrejme tieto harmonickejšie riffy sú stále natoľko desivé, že väčšina DM kapiel popri tom vyznieva ako paródia. Zvukovo sa neposunuli dopredu, ale dozadu, „Through The Cerwix of Hawaah “ znel omnoho profesionálnejšie a čistejšie, no táto pohroma znie ako burácanie z podzemia, ohromujúce, megalomanské, surové! Najmystickejšou skladbou je posledná najdlhšia skladba Death Meta dosahujúca skoro 6 minútové trýznenie, tu sa objavujú silné pochmúrne gitarové linky, tóny a melódie, táto skladba by mohla byť najpočúvateľnejšou vecou a možno bránou do sveta ANTUDILUVIAN, ak ňou niekto neprejde, tak nepochopí týchto Kanaďanov už vôbec. Ostatné skladby dosahujú celkom krátke stopáže do 3 minút, alebo aj niečo cez. Štruktúry skladieb sú zahalené rúškom tajomstva, nepochopiteľné, roztrúsené, nejasné. Fakt ide o ťažký album brutálne chaotického a mysteriózneho charakteru, niečo podobné natočili kedysi aj KATAKLYSM na „Temple of Knowledge“, ale toto je ešte omnoho väčší extrém, omnoho bližšie majú k PORTAL, ale tiež to nie je najlepšie prirovnanie, treba to vyskúšať na vlastných ušiach a vravím, že netreba to vzdávať po pár vypočutiach.
9/34:05/ 9,75 Mortuary
http://antediluvian.bandcamp.com/
Tento nový album budem zrejme dosť zrovnávať s ich predošlým debutom „Through The Cerwix of Hawaah “, ktorý spôsobil nemalý rozruch v Death Metalovom undergrounde a bol možno najväčším prekvapením za rok 2011. Konečne sa teda môžem dostať k novinke nazvanej jednoducho „Logos“. Hudobne sa u ANTEDILUVIAN mnohé zmenilo, a máločo zostalo zachované. To, čo sa nezmenilo, je úroveň brutality a energie, ktorá bola charakteristická pre nich na všetkých starých nahrávkach, nezmenil sa príliš ani vokál a ťažká komplexná jazda, ktorá bola vyhnaná do ešte väčšieho extrému. Debut nebol jednoduchým orieškom a mohol spôsobiť v hlavách mnohých ľudí jednoznačne chaos z nepochopenia. Na novom albume ANTEDILUVIAN upustili od harmónii, zakrpateli ich, otočili a nasmerovali ich úplne iným smerom. Už na „Through The Cerwix of Hawaah “ bola melodika značne potlačená, rozšliapaná a prekrútená nemožným spôsobom, no stále sa dalo hovoriť o prapodivnej a morbídnej harmónii. Novinka ponúka úplne zrútenie hudby, často ich hudba pôsobí ako vodný výr, predstave si všetky tie tóny, ktoré sa točia v lieviku v úplnom chaose a tam sa všetko mieša, prepadáva do odpadového kanála ako do čiernej diery. Mnohé riffy sú zahraté tak absurdne, až sa niekto môže zamyslieť, že toto nemohli skomponovať zdraví a normálni ľudia. Kto si ešte pamätá éru kazetových magnetofónov a pamätá si, keď pri nejakej Death Metalovej nahrávke dochádzali baterky, ako to znelo prapodivne, všetko to bolo pretiahnuté, zmutované a vy ste dostali nervy a museli kúpiť nové baterky. Prípadne keď sa pásaka začala namotávať okolo magnetofónovej hlavy. Presne takto znejú mnohé riffy a rytmy nových ANTEDILUVIAN, môžem teda napísať, pozor, porucha nie je na vašom prístroji, to tak má skutočne byť! Započúvajte sa do takej The Ash And The Stars, strašidelná hra kakofónie, disonancie a atonality, na druhej strane obludnosti, neľudskosti a čohosi zvrhlého, neznámeho. Jediné čo vás prijme si myslieť o tejto nahrávke, že toto je Death Metal, je vokál, hlboko položené bublanie, mrmlanie a grcanie v jednom, zostatok je čistý neriadený chaos a to aj v rámci bicích, tento šialenec musí byť rovnako nevyladený voči gitarovým riifom, pretože hrá tiež disonantne, aj keď stopy po určitej rytmike tu sú. Skutočne mi pripadá, akoby gitary z 90% boli nahraté opačne a potom pustené spätne! Vzniká z toho niečo znepokojujúco desivé, mrazivé a šokujúce. Hudba celkove pôsobí viac než apokalyptická vízia surrealistického maliara či básnika, nával extrémnej brutality by som prirovnal možno k INTERNAL SUFFERING s tým, že Kolumbijčania znejú ešte dosť melodicky. Do tejto barbarskej brutality sú občas vpúšťané mysteriózne momenty a tie sú jedinými harmonickejšími polohami celého albumu. Dodáva to nahrávke ešte viac na zvláštnosti a atmosfére, samozrejme tieto harmonickejšie riffy sú stále natoľko desivé, že väčšina DM kapiel popri tom vyznieva ako paródia. Zvukovo sa neposunuli dopredu, ale dozadu, „Through The Cerwix of Hawaah “ znel omnoho profesionálnejšie a čistejšie, no táto pohroma znie ako burácanie z podzemia, ohromujúce, megalomanské, surové! Najmystickejšou skladbou je posledná najdlhšia skladba Death Meta dosahujúca skoro 6 minútové trýznenie, tu sa objavujú silné pochmúrne gitarové linky, tóny a melódie, táto skladba by mohla byť najpočúvateľnejšou vecou a možno bránou do sveta ANTUDILUVIAN, ak ňou niekto neprejde, tak nepochopí týchto Kanaďanov už vôbec. Ostatné skladby dosahujú celkom krátke stopáže do 3 minút, alebo aj niečo cez. Štruktúry skladieb sú zahalené rúškom tajomstva, nepochopiteľné, roztrúsené, nejasné. Fakt ide o ťažký album brutálne chaotického a mysteriózneho charakteru, niečo podobné natočili kedysi aj KATAKLYSM na „Temple of Knowledge“, ale toto je ešte omnoho väčší extrém, omnoho bližšie majú k PORTAL, ale tiež to nie je najlepšie prirovnanie, treba to vyskúšať na vlastných ušiach a vravím, že netreba to vzdávať po pár vypočutiach.
9/34:05/ 9,75 Mortuary
http://antediluvian.bandcamp.com/
