ANTEDILUVIAN „The Divine Punishment“, Nuclear War Now! Productions, CD´21, CAN

Kanadskí ANTEDILUVIAN vždy patrili medzi mátožné, bizarné a rozporuplné kapely, samozrejme od obdobia ich vzniku. Boli takí vždy, ich charakter bol načrtnutý už na deme „Prehistorik Khaos“ ´2006, aby sa tak zaradili hneď vedľa Portal, Mitochondrion a neskôr Abyssal (počet by sme mohli kľudne zdesaťnásobiť). Ich surový a hutný zvuk s basovými vibráciami, rotujúcimi disonantnými riffmi, ale aj bubnovou grotesknou prácou, či zverskými ultra hlbokými a dávivými vokálnymi pokusmi si získal celkom slušný počet fanúšikov, keďže tento štýl obskúrneho a jaskynného Black / Death / Doomu sa v tej dobe tešil veľkej obľube. Nebudem tu vypisovať ktoré albumy ako na mňa zapôsobili, písal som recenzie na ich veľké diela zvlášť, stačí ich len pohľadať. Novinka „The Divine Punishment“ sa objavila v polke augusta a už keď som degustoval ich prvú promo skladbu, tušil som, že to bude celkom peklo. Novinka určite na všetkých nezapôsobí až tak veľkolepo, keďže celý materiál je dosť dlhý a skoro šiestymi minútami presahuje hodinovú časomieru. Na počúvanie tohto skvostu sa treba dopredu pripraviť, vynahradiť si viac času a hlavne od takejto hudby nemožno očakávať klasické skladby s pevnými štruktúrami a klasickými gitarovými sólami, či fenomenálnou melodikou z ktorej sa jeden poserie. Tu sa brodí blatom, na hlavu sa vám sype popol z vulkanickej činnosti a všade panuje tma len s červeným depresívnym svetlom nad obzorom. Začiatok prvej Obscene Pornography Manifests In The Divine Universal Consciousness dáva jasne najavo, že sa stretneme s niečím veľmi podivným, zatuchnutým, deviantným, ale aj nebezpečným. Skladba sa rodí doslova z nejakej placenty, pripadám si akoby som bol svedkom zrodenia nejakej prehistorickej bytosti, bližšie nešpecifikovaného druhu. Vlastne celá skladba má dosť netradičnú náturu, po pomalom rozbehu náhle vytečie množstvo smradľavej tekutiny aby to celé skočilo do tváre ako zo zlého hororu. Nemôžem si pomôcť, ale pri počúvaní tohto materiálu sa mi pred očami objavili niektoré desivé scény z kultového a mnohými opovrhovaného filmu Begotten. Vo filme sa len ťažko orientovať, mnohé vrstvy sa prelínajú, myseľ dostáva poriadne zabrať, mnohé scény sú nejasné a je len na divákovi čo v nich vidí. „The Divine Punishment“ má niekoľko podobných paralel, a dokonca si myslím, že by sa táto hudba hodila ako podklad k spomínanému snímku. Silným výrazom novinky sú určite netradične víriace bicie Mars Sekhmet, ktorá akoby v slúchadlách nahrávala partie pre nejaký iný album, pritom by sa akoby náhodne celkom trafila aj do tohto počinu. Gitary sú stlmené a niekedy ťažko čitateľné, aj keď schémy riffingu sú dosť obludné a často len hrubo načrtnuté, všetko sa dá napočúvať viacerými pozornými posluchmi. V „The Divine Punishment“ sa toho deje toľko a často naraz, že je priam nadľudské opísať to do detailov. Vo štvrtej Guardians of The Liminal vás prepadne celkom dlhá bizarná husľová pasáž, po ktorej tu nachádzam až Jazzovú ľahkú improvizáciu, všetko je samozrejme zasadené do ohyzdného sveta Black / Death Metalu. Z tohto albumu budete doslova odstrelení na inú planétu, alebo ho po prvej skladbe vypnete, alebo jednoducho zošaliete, neviem či existujú ešte iné možnosti. Omnoho viac disonancie a atonality ako harmonických prvkov, a keď už sa nejaký melodickejší gitarový motív objaví, pôsobí ako psychadelikum, alebo pohľad do doby paleolitu. Pre mňa je počúvanie „The Divine Punishment“ neskutočným zážitkom a zároveň albumom, ktorý nesie silné prvky originality po mnohých stránkach, Samozrejme prísť dnes s niečím čo ešte nebolo vytvorené, je už asi utópiou (hlavne v oblasti extrémneho Metalu), no ANTEDILUVIAN vytvorili niečo tak zuhoľnatené a dych berúce, že sa nestačím čudovať.