ANTIVERSUM „Cosmos Comedenti“, Invictus Productions, CD´17, SWI

Pamätám ešte na staršiu recenziu švajčiarskeho spolku ANTIVERSUM, konkrétne na demo „Total Vacuum“, písal sa rok 2015. Odvtedy stihli vydať ešte 6 multi splitko a ďalej už len debut, ktorý ma čaká na zrecenzovanie. Ide o dosť čerstvú novinku „Cosmos Comedenti“, tá je vonku ešte len od konca septembra a robila mi vždy spoločnosť v skorých ranných hodinách ešte počas dosť silnej tmy, čo patrične napumpovalo obsah ešte búrlivejšou atmosférou. ANTIVERSUM sú príkladom modernej školy kozmického, ale zároveň aj hlbinného – jaskynného Death / Black Metalu s menšími Doom vplyvmi. Všetko sa začína rútiť už v úvodnej skladbe Antinova, kde po rozbiehajúcom sa začiatku prichádza skazonosné riffovanie boriace sa v dusivom vákuu na spôsob Portal. Tieto riffy ale prechádzajú do chladných sfér a neprebádaných priestorov antikozmu v jeho najnihilistickejšej forme. Opakujúce sa mysteriózne riffy sú hnané negatívnou silou s bahnitým zvukom gitár, trasúcim sa ako objekt za hranicami vesmírnej viditeľnosti, teda galaxiou MACS0647-JD. Harmónie ktoré v gitarových linkách ANTIVERSUM používajú, patria pritom svojou vekovosťou medzi najmladšie a najnovšie, pritom pocity z nich môžu zasahovať až do najvzdialenejších cyklonických dôb, ktoré človek môže snáď len tušiť v snoch alebo víziách. Taktiež môžem povedať, že ide o „melodiku“ nezlučiteľnú s bežným typom známych Metalových postupov v tomto, ale aj inom žánri hudby. Celé toto šialenstvo vzniklo pravdepodobne v dobách, keď Portal začali pociťovať silné kreatívne vibrácie a transformovali ich v určitý sled podivných tónov. Nechcem ale tvrdiť, že ANTIVERSUM by príliš čerpali z prác Portal, skôr sa nesú v podobnom vákuu disharmonických šialenstiev, no kapiel hrajúcich podobný model začína stále pribúdať. Aj napriek tomu je to stále malé stádo kapiel oproti iným Metalovým trendom, je to zaujímavý prúd kakofonického bezhlavového a protilogického spôsobu zhudobnenia neznámej temnoty ako najvyššej existenčnej formy. V druhej skladbe Creatio E Chao Orta Est je tento príklad hneď na začiatku skladby, skľučujúca opakujúca sa harmónia, ktorá akoby sa od nás stále viac a viac vzďaľovala, no pritom akoby sa nám stále viac zarezávala do podvedomia a snov, tá je ale postupne napádaná ďalšími cudzími kakofonickými sférami umeleckého prejavu v určitej „melodike“ dištancujúcej sa od základných prototypov tónov. Opakovanie je tu pre vytvorenie silnejšej atmosféry. Ak by používali len priamy a čistý lineárny tok harmónii bez zjavného opakovania, hudba by sa stala dokonale asymetrickou, ale mohla by stratiť množstvo pocitov a kontrastov. Samozrejme ANTIVESRUM neprišli s ničím novým, len sa snažia zachovať a podporovať túto novú vlnu chaotického zhluku bezbožného neporiadku s deštrukčnou, ale aj mystickou silou. Práve prepojenie deštrukcie a kreativity, alebo mystiky a poznania môže byť kľúčom k ich hudobnej podstate, ktorú zďaleka nemusí každý pochopiť. Preto aj cítim v mnohých riffoch zaujímavé myšlienky preblikávajúce na povrchu zlovestnej atmosféry ako niečo hlboké a nepoznané, iné riffy zas spôsobujú silnú škodu a kataklyzmickú nehodu v podmanivom rúšku hrôzy. Takéto skladby nikdy nebudú vyznievať ako napr. staré paľby od Slayer, alebo Bathory, pretože táto hudba je už niečím odlišným, aj keď mnohé témy môžu mať silu momentu (vďaka už spomínanému sa opakovaniu), celkove ide o komplexné mrzačenie a nové, ale aj staré cesty prúdov. Takáto hudba najlepšie vyznie v úplnej tme, alebo v prostredí, ktoré ju len podporí, neviem si predstaviť počúvať to v aute kde sa musíte sústrediť na milión iných vecí a podnety prichádzajú zo všetkých smerov, tu sa musíte hlboko ponoriť do tajov mystérií a nechať sa unášať do neznámych končín nepozemského desu, kdesi za posledné horiace hviezdy.