ANTLERS si ešte nestihli vybudovať väčšie meno, dokonca sa ani stať strednou kapelou, mám taký pocit, že ich existencia je zatiaľ na pokraji záujmu a stavím sa, že mnohí z vás sa s touto kapelou doteraz ešte nestretli. Na konte majú debut „A Gaze Into The Abyss“ z roku 2015 po ktorý som sa nedostal ešte ani ja. Chlapi pochádzajú z Lipska, konkrétne zo Saska odkiaľ poznáme viacero zaujímavých temných kapiel. Ich mená sú tiež menej známe, no možno ste sa stretli už s kapelami ako Evil Warriors, Bloody Vengeance, Cntmpt, Vidargängr odkiaľ jednotlivý maniaci pochádzajú. Vo svojich radách majú dokonca Španiela Pabla na gitare, ktorý sa mihol ako živý záskok v Machetazo. Po troch rokoch teda prichádzajú s novým albumom „Beneath.Below.Behold“, ktorý sa tu vyskytol pod značkou Totenmusik.
Hudba tohto telesa prináša naozaj atmosférické plodné riffy plné temného hučania harmónií, skôr pomalších, ale aj stredných temp či melancholických pocitov, ktoré akoby sa vznášali okolo vás a chytajú vás do svojich špirálových hlbín. Hneď úvodná skladba Theom je najdlhšou skladbou albumu dosahujúcou dĺžku až cez 11 minút, táto vás určite buď navnadí, alebo odplaší typickými črtami, ktoré ANTLERS ponúkajú. Začína zaujímavou predohrou kedy do zvláštnych zvukov transcendentálna hrá akustická gitara mierne psychadelického rázu akoby rozladene, do toho sa objavia zvuky akoby tečúcej vody. Už táto úvodná melódia veští, že sa bude jednať skôr o modernejšiu formu Black Metalu a kto má rád Uadu, alebo Wolves In The Throne Room, mal by si prísť na svoje. V skladbe jednoznačne plynú harmonické toky priameho charakteru, kedy riffy sa zdajú byť aj celkom rýchlo hnané dopredu, ale melodika je ako spodný prúd pomalá. Tomu sa prispôsobuje aj rytmika bicích, kedy M. využíva skôr stredné a pomalšie valiace tempá niekedy zasahujúce aj do Post nálad a basa úderne kulminuje v pozadí, no je neprepočuteľná. Melodika je očarujúca, je v nej plno mystiky a tajomstiev, odkazuje na temnú stránku života s čakaním na posledné chvíle spojené s najvyššími tajomstvami aké človek kedy zažije. V riffoch sa tu toho nedeje mnoho, stále sa opierajú o vrstvenie dvoch tremolo stien, ktoré spolu dobre koexistujú aby tvorili nadpozemské a melanchóliu nabité mátožnosti. Skladba sa prirodzene posúva dopredu, ale nečakajte žiadne výrazné zmeny, alebo experimentálne polohy v rytmike či harmóniách. Všetko má svoj poriadok a jasne dané pravidlá, túto hudbu si bez problémov pustite do auta, alebo na podvečerný výlet do prírody, bude dotvárať zaujímavú kulisu a viac si budete všímať tieňov, rodiaci sa mesiac na oblohe a postupné zotmievanie. Presne do takého prostredia je ich hudba vhodná a presne takýto druh atmosféry mi k ANTLERS pasuje. V druhej Heal sa mi zdajú gitarové prelínania o čosi komplikovanejšie a komplexnejšie, hudobne aj rytmicky všetko viac buráca, akoby chceli do tých piatych minút toho napchať čo najviac, než uvoľnené kreácie v 11 minútovej predošlej. Melodika sa viac otvára až v druhej polke, kedy sa všetko viac vycentruje do kompaktnejších polôh a v pozadí možno počuť aj čisté vokálne chóry, ktoré nemusíte ani zaregistrovať, ak nebudete počúvať pozorne. Ku koncu sa harmónie dokonca prekvapivo začnú prekvapivo kľukatiť a kreativitou rozhodne nešetria. Nengures je inštrumentálna predohra pre akustickú gitaru a sláčikový nástroj, melancholicky sa uberajúca línia harmónie dáva najavo, že autori hudby majú vrodený cit pre komponovanie a doťahovanie nálad na maximálnu možnú mieru. Ak by som vám túto skladbu pustil nezáväzne a náhodne, len málokto by uhádol, že ju zložili hudobníci z Black Metalového teritória, skvelé! Beyond The Golden Light, Metempsychosis, Off With Their Tongues, The Tide, to sú skladby, ktoré vás dovedú až na samotný koniec opusu „Beneath.Below.Behold“. V porovnaní napr. už so spomínanými Uada sa mi ANTLERS zdajú ešte variabilnejší a rozhodne kreatívnejší, pritom hudobne vôbec nezaostávajú, práve naopak, ženú veci viac dopredu a neopakujú harmónie tak príliš dokola. Kto má rád tento typ melancholického a stredne tempového Black Metalu s rýchlymi klepačkovými nájazdmi, ale aj strmými padajúcimi úzkosťami, zvláštnymi niekedy až protichodnými náladami, mal by sa týmto Nemcom povenovať a pokúsiť sa napočúvať ich druhé dielo v očarujúcich okamihoch, ktoré zanechajú určite silnú stopu v náladách.
Hudba tohto telesa prináša naozaj atmosférické plodné riffy plné temného hučania harmónií, skôr pomalších, ale aj stredných temp či melancholických pocitov, ktoré akoby sa vznášali okolo vás a chytajú vás do svojich špirálových hlbín. Hneď úvodná skladba Theom je najdlhšou skladbou albumu dosahujúcou dĺžku až cez 11 minút, táto vás určite buď navnadí, alebo odplaší typickými črtami, ktoré ANTLERS ponúkajú. Začína zaujímavou predohrou kedy do zvláštnych zvukov transcendentálna hrá akustická gitara mierne psychadelického rázu akoby rozladene, do toho sa objavia zvuky akoby tečúcej vody. Už táto úvodná melódia veští, že sa bude jednať skôr o modernejšiu formu Black Metalu a kto má rád Uadu, alebo Wolves In The Throne Room, mal by si prísť na svoje. V skladbe jednoznačne plynú harmonické toky priameho charakteru, kedy riffy sa zdajú byť aj celkom rýchlo hnané dopredu, ale melodika je ako spodný prúd pomalá. Tomu sa prispôsobuje aj rytmika bicích, kedy M. využíva skôr stredné a pomalšie valiace tempá niekedy zasahujúce aj do Post nálad a basa úderne kulminuje v pozadí, no je neprepočuteľná. Melodika je očarujúca, je v nej plno mystiky a tajomstiev, odkazuje na temnú stránku života s čakaním na posledné chvíle spojené s najvyššími tajomstvami aké človek kedy zažije. V riffoch sa tu toho nedeje mnoho, stále sa opierajú o vrstvenie dvoch tremolo stien, ktoré spolu dobre koexistujú aby tvorili nadpozemské a melanchóliu nabité mátožnosti. Skladba sa prirodzene posúva dopredu, ale nečakajte žiadne výrazné zmeny, alebo experimentálne polohy v rytmike či harmóniách. Všetko má svoj poriadok a jasne dané pravidlá, túto hudbu si bez problémov pustite do auta, alebo na podvečerný výlet do prírody, bude dotvárať zaujímavú kulisu a viac si budete všímať tieňov, rodiaci sa mesiac na oblohe a postupné zotmievanie. Presne do takého prostredia je ich hudba vhodná a presne takýto druh atmosféry mi k ANTLERS pasuje. V druhej Heal sa mi zdajú gitarové prelínania o čosi komplikovanejšie a komplexnejšie, hudobne aj rytmicky všetko viac buráca, akoby chceli do tých piatych minút toho napchať čo najviac, než uvoľnené kreácie v 11 minútovej predošlej. Melodika sa viac otvára až v druhej polke, kedy sa všetko viac vycentruje do kompaktnejších polôh a v pozadí možno počuť aj čisté vokálne chóry, ktoré nemusíte ani zaregistrovať, ak nebudete počúvať pozorne. Ku koncu sa harmónie dokonca prekvapivo začnú prekvapivo kľukatiť a kreativitou rozhodne nešetria. Nengures je inštrumentálna predohra pre akustickú gitaru a sláčikový nástroj, melancholicky sa uberajúca línia harmónie dáva najavo, že autori hudby majú vrodený cit pre komponovanie a doťahovanie nálad na maximálnu možnú mieru. Ak by som vám túto skladbu pustil nezáväzne a náhodne, len málokto by uhádol, že ju zložili hudobníci z Black Metalového teritória, skvelé! Beyond The Golden Light, Metempsychosis, Off With Their Tongues, The Tide, to sú skladby, ktoré vás dovedú až na samotný koniec opusu „Beneath.Below.Behold“. V porovnaní napr. už so spomínanými Uada sa mi ANTLERS zdajú ešte variabilnejší a rozhodne kreatívnejší, pritom hudobne vôbec nezaostávajú, práve naopak, ženú veci viac dopredu a neopakujú harmónie tak príliš dokola. Kto má rád tento typ melancholického a stredne tempového Black Metalu s rýchlymi klepačkovými nájazdmi, ale aj strmými padajúcimi úzkosťami, zvláštnymi niekedy až protichodnými náladami, mal by sa týmto Nemcom povenovať a pokúsiť sa napočúvať ich druhé dielo v očarujúcich okamihoch, ktoré zanechajú určite silnú stopu v náladách.
ANTLERS „Beneath.Below.Behold“, Totenmusik, CD´18, GER
9/51:13/ 8,25 Mortuary
https://ntlrs.bandcamp.com/
9/51:13/ 8,25 Mortuary
https://ntlrs.bandcamp.com/
