„Kdy se nudíme lépe než v kruhu rodiny?“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
Priznám, že s ALTAR OF PERVERSION sa pri „Intra Naos“ stretávam prvý krát, ich debut „From Dead Temples (Towards The Ast´ral Path)“ ma obišiel, ale pred recenziou som si nejaké ukážky z debutu pustil a musím priznať, že to bola kvalitná práca, omnoho viac úderné, agresívne, raw, špinavé. „Intra Naos“ je viac premyslenejším, prepracovanejším a hlbším dielom aj po umeleckej stránke. Debut bol viac koncipovaný do druhej vlny Black Metalu, pričom novinka sa tvári viac moderne a sofistikovanejšie. Tento trend, že mnohé kapely najskôr vyrazia s najodpornejším Raw Black Metalom a neskôr prestúpia na duchovnejší a astrálnejší spôsob vyjadrenia sa stáva čoraz častejším. Calus, ktorý je zodpovedný za gitarové partie (ale aj basu a vokály), sa zo svojho nástroja naučil vyludzovať ešte hudobne silnejšie motívy s dôrazom na komplexnosť a kompozičnú rozmanitosť riffov. Zdá sa, že sa úplne vykašlal na absolútny prejav agresie a nehumánny zvukový proces ničenia. Ako počúvam novinku, nikde nenachádzam už podobne beštiálne témy, jediné čo z ich minulosti zostalo, je rýchly a drvivý pocit z blast beatov, no ich zvuk (bicích) je tak trochu stiahnutý pod gitarou, podobne ako to robia aj iné moderné Black Metalové zoskupenia. Dáva to samozrejme logiku, pri mnoho vrstvených jemnocitných riffoch by surové a ničiace klepačky vyznievali ako päsť na oko, takto je všetko zosúladené a zvukovo vyrovnané. Musím na začiatku upozorniť na skutočnosť, že „Intra Naos“ je skutočne náročným dielom na sústredné počúvanie, ale aj na samotnú dĺžku materiálu, tá číta skoro dvoj hodinovú mystickú etapu napriek rozoklanými a tajuplnými riffmi. Je to o dosť dlhšie než keď pozeráte film s bežnou časomierou okolo 90 minút. Tu sa natíska otázka či poslucháč dokáže počúvať toto dielo od začiatku až po posledné zvuky na jeden krát, mne sa to podarilo zakaždým pri napočúvaní. Nemal som s tým absolútny problém, práve naopak, dvoj hodina vždy zbehla ako voda a už som sa tešil na ďalšie počúvanie. Riffy sú z 90% hrané na tenších strunách, sú melodicky harmonickejšie, ale melodika má samozrejme podivnú a mrazivú atmosféru z vnútra. Album môžete počúvať aj pozorne, ale aj ako podklad k nejakej činnosti, pri oboch spôsoboch budete konfrontovaní so žijúcou temnotou. Hlbšie posluchy vám samozrejme dajú omnoho väčší zážitok a ponúknu zaujímavejšie vnútorné mentálne obrazy. Povrchné počúvanie vám dotvorí úžasnú atmosféru k čomukoľvek keďže ich hudba je na tak dobrej úrovni, že znie dobre sama o sebe, dokonca aj na prvé počúvanie. Riffy nie sú konštruované príliš komplikovaným spôsobom, tým mám na mysli, že sa tu toho nedeje až tak veľa po technickej stránke, alebo rýchlych zmenách temp, či prstolamových kaskádach. Motívy gitár sa opakujú viac krát po sebe, postupne sa posúvajú po línii toku skladieb naratívnym spôsobom, čím ich hudba dosahuje až epický charakter. Skladby sú komplexné teda skôr štruktúrou a vnútorným konceptom, má to v sebe hĺbku a silnú čiernu estetiku. Pre niektorých poslucháčov môže byť „Intra Naos“ nudnou a šedivou jazdou, hlavne pre fans netrpezlivých a tých, ktorí si potrpia na častejšie zmeny tempa, nálad, riffov, lenže hudba nemusí byť vždy len instantným produktom, ale aj umeleckým dielom s trochu iným odkazom. Trochu by som to prirovnal k filmom ako Markéta Lazarová, Siedma pečať, alebo Stalker kde tiež neočakávate perfektné efekty, dynamiku deja, alebo prepracovaný scenár, ale skôr odkaz, myšlienku a poetické vyznenie. Opisovať jednotlivé skladby by bolo prúserom, tento dvoj album je podľa môjho názoru treba vnímať komplexne, treba si naň vyhradiť čas,  pretože v dnešnej dobe si nie každý dokáže vyhradiť tak dlhú dobu aby sa venoval len jednému dielu. Samozrejme nie všetky časti „Intra Naos“ sú úplne vygradované a bezchybné, niekedy sa objavia aj slabšie momenty, no tých je tu pomenej, a práve tie slabšie zas vyzdvihujú silné a podstatné. Basové linky sú výrazné a je ich počuť v každom momente čo dodáva Black Metalu úplne inú farbu, možnosti, prostriedky. ALTAR OF PERVERSION sa s týmto albumom poriadne natrápili, zloženie tohto celku im trvalo dlhé roky, niekedy sa už zdalo, že album bude čochvíľa vonku, no čakanie trvalo niekoľko ďalších rokov, myslím, že kapela vložila do „Intra Naos“ maximum úsilia a kreativity vytvoriť niečo, na čo sa hneď tak nezabúda.
ALTAR OF PERVERSION „Intra Naos“, The Ajna Offensive, CD´18, ITA


6/52:30/63:59/ 8,25                                    Mortuary


https://altarofperversion.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]