AORATOS „Gods Without Name“, Debemur Morti Productions, CD´19, USA

Novinka AORATOS žiaľ už nie je úplnou novinkou, tak sa k nej vraciam s celkom slušným oneskorením, no pretlak dobrých Black Metalových albumov je celkom značný a povenovať sa všetkému ani nejde. O AORATOS sa toho popísalo už dosť, každý určite vie, že za všetkým stojí samotný Naas Alcameth, ktorý stojí aj za mnohými ďalšími prevažne Black Metalovými projektmi, pričom jednotlivé jeho kapely sa od seba líšia iba v určitých detailoch, maličkostiach. Preto aj nový album „Gods Without Name“ je dosť podobný dielam Nighbringer, podobne znejúce gitary, komplexnosť, vrstvy, rýchlosť a ďalšie atribúty. Ide o druh hudobníka so silným skladateľským potenciálom, stavím sa, že ešte o nejaké projekty zakopne a budú tiež podobné v rovnakom duchu. Na jednej strane je super že má priehrštia nápadov, skladby dokáže sypať ako z tmavého vreca, na druhej strane by bolo možno lepšie, keby bol aktívny len napr. v dvoch kapelách a všetku tú aktivitu napchal pre ne. No nič sa nedá robiť, „Gods Without Name“ je na svete a musíme sa s tým len popasovať. Zaujímavý je celkový koncept kapely, kde sa Naas opiera o rurálne povery na americkom vidieku, o zvláštny duchovný svet pohľadom ľudí žijúcich a obklopených lesmi, poľami, bušom, kde sa v noci môžu túlať nepoznané bytosti a ďalšie mátožné existencie. Album začína aj končí inštrumentálnymi skladbami Parallax I a Parallax II, no a medzi tým sa nachádza sedem riadnych kompozícii. Počúvať AORATOS je tak trochu akoby sa ocitnúť v mysli vyšinutého človeka, gitarové tremolá sú srdcervúce, bičujúce, chladiace, chaotické, strašidelné. Zvuky prichádzajú odvšadiaľ, áno aj odspodu, z vrchu, celé vás to prepicháva a páli z vnútra. Mám z toho trochu podobný pocit ako pri Matron Thornovi s jeho projektmi, ktoré sú tiež hlučné, mega chaotické, šialene vrstvené a halucinogénne. Obaja hudobníci majú podobný charakter, vyžívajú sa v komplexnosti a rýchlosti, stavajú na silnej atmosfére, pritom každý z nich je odlišný v tom čo robí zároveň. Naas je viac „hudobný“ a možno o niečo melodickejší, no nechajme to zrovnávanie. Novinka sa počúva dobre, nie je to hudba na pár vypočutí. Gitarové vrstvy sú príliš husté a rýchle na to, aby ste to dokázali vstrebať na 5 krát, je treba si to vypočuť minimálne 10 krát pre detailnejšie pochopenie, no pre úplné spoznanie je treba ďalšie a ďalšie prepočutia. Zoberme si napr. že vo väčšine skladieb si idú svoju partiu dve gitarové základné linky, pričom obe sú celkom výrazné a používajú samostatné harmónie. Preto je celkom ťažké sa sústrediť na počúvanie, podobne ako pri Aevangelist vzniká istý dojem akoby som počúval dve a niekedy aj tri prepojené nahrávky súčasne. Ako pri Nightbringer, aj tu je počuť isté ovplyvnenie Emperor, tvrdiť však, že ide o kopírku, alebo silnú podobnosť, je z môjho pohľadu vylúčené. Estetika melodiky, s akou sa tu operuje, je podstatne iná, nie tak expresívna, je viac zložitejšia pre chápanie v detailoch. Emperor keď si napočúvate, či už starý, alebo stredný, či novší, po uľahnutí vznikne systematický obraz silného rázu, kdežto pri AORATOS akoby som stál na pohyblivom piesku. Sklady spôsobujú značnejší chaos, aj keď niektoré harmónie vyrážajú rôzne do popredia, iné sú akoby metúce, alebo zavádzajúce a tým si kapela ponecháva otvorené zadné dvierka. Pri neskorších počúvaniach akoby sa nahrávka mohla stále meniť, akoby som bol v nejakom dome kde sa nábytok mení, dvere nie sú už tam kde pred tým, pred tým tu bola jedna pivnica, teraz dve. Osobne si myslím, že toto je ďalšia z ciest moderného Black Metalu, verím, že týmto spôsobom a metódami sa budú zapodievať aj ďalšie kapely v blízkej budúcnosti. Black Metal bol na počiatku stvorený v jeho najprimitívnejšej a najjednoduchšej rovine, no tu máme presný opak, vysoké inštrumentálne nasadenie, komplexné štruktúry, mnohonásobné vrstvenie nástrojov, moderný sound, vysoké nároky kladené na poslucháča. „Gods Without Name“ je zaujímavým albumom, do určitej miery smerodajným a novátorským, je labyrintom bez zjavného vyslobodenia. Určite bude vysoko bodovať v mnohých koncoročných topkách a zaslúžene. Ak náhodou ešte niekto túto vec nepočul, pripravte sa na vysoký nápor kvality, kreativity a šialenstva.