AOSOTH „IV: An Arrow In Heart“, Agonia Records, CD´13, FRA
S AOSOTH sa stretávam na ich štvrtom radovom albume prvý krát a môžem hneď povedať, že som ich hudbou a produkciou nadšený. Francúzsky Black Metal mi dobre sedí a zdá sa, že som narazil na jednu z najlepších kapiel v tomto ranku rúhania a hnusu, pritom znejú dosť inak než mega predátori DEATHSPELL OMEGA. Prvý track An Arrow In Heart ponúka zaujímavé vedenie gitár, ponuré melódie, ktoré vedú skoro až k dokonalosti temným labyrintom, úzkymi uličkami plnými strachu, hustej atmosféry a kľúčovej brutality v Black Metalovom ťažení. Skladba začína plným nasadením no v polke príde pasáž s až psychadelickými zákernosťami, no ku konci skladby sa znova všetko zrúti a zavalí vás nápor brutálnej energie. Ich Black Metal je, povedal by som, moderným a inteligentným, smeruje do neprebádaných teritórií dlhočizných a prešpekulovaných trackov, čo v 90tych rokoch nebola ani náhodou samozrejmosť. Aj dvojka One With The Prince With a Thousand Enemies pekne demonštruje silu akou AOSOTH operujú, najzaujímavejšie sú rôzne prechody z brutálnej drvenice do psychicky nalamujúcich astrálnejších sfér, často aj disharmonických. V týchto miernejších pásmach aj zabudnete na chvíľu na ich ohavnejšiu tvár a vcítite sa viac do zvláštnych pocitov, ktoré majú tendenciu pohlcovať vaše vedomie aj podvedomie, melodika sa minimálne zdvojnásobí no zas vás zasiahne a prebudí do reality klepačka s tremolami ako sa patrí. Chlapi vedia dobre narábať s kompozíciou, skladby tak dostávajú ucelenejší ráz, vyššiu kvalitu umeleckej hodnoty a aj pri najdlhších skladbách sa nuda nevyskytuje. Nevyhýbajú sa ani sterilnejším momentom, keď riffy sa dlhší čas opakujú dokola, to má za následok podporu atmosféry, no vždy príde zas prekvapivý moment, kreatívnejší, prepracované riffy, častejšie striedanie tónov. Zaujímalo by ma ako by takýto album prijali fans Black Metalu koncom 80tych a začiatkom 90tych rokov, mnohí by sa asi šoku nevyhli, ale našlo by sa zrejme pár duší, ktoré by boli nadšené, pri tomto albume si môžeme uvedomiť ako sa tento žáner vyvíja a sofistikuje, no pritom si stále dokáže udržať silnú atmosféru a potrebnú energiu. Za zmienku určite stoja dve krátke skladby pri konci nahrávky, Broken Dialogue 1 a 2, tá prvá vytvára úžasnú atmosféru pomocou hovoreného slova do akustických a mierne psychadelicky „rozladených“ gitár, ale aj dvojka prináša podobne experimentálne polohy, tu máme tiež hovorené slovo do akustických gitár a táto sa tiež počíta medzi nosiča silnej atmosféry, ku koncu až nervne drásajúce tremolá rýchlo prechádzajúce do zaujímavých farieb tónov. Tieto dva experimenty sú takou malou predohrou pred vyvrcholením posledného aktu Ritual Marks of Pentience, cez 14 minútovú bombu dvoch prelínajúcich sa tremol tvoriac pritom zaujímavé a zvláštne harmónie. V tejto skladbe sa preperie veľa energie, pocitov, nálad, ale aj brutálnych výjazdov ponorených do ponurej temnoty a sviatosti zla. Po zvukovej stránke nemám čo vytknúť, niekomu možno bude chýbať viac špinavosti v sounde, je to vec vkusu, no rozhodne si myslím, že k tomuto druhu BM sa hodí presne takýto pevný, ucelený a čistejší zvuk. Veľa krát mi príde tento zvuk vhodný skôr k Death Metalovým alebo Death / Black nahrávkam, pýchou je podľa mňa úžasné nazvučenie bicej batérie, tie detaily v čineloch, krásna zvonivá hajtka alebo trieštivá crashka, tvrdý a pevný zvuk rytmičáku robia zo zvuku priam umelecké dielo. Jeden z najzásadnejších albumov roku 2013.
7/56:03/ 9,5 Mortuary
http://aosoth.fr/
S AOSOTH sa stretávam na ich štvrtom radovom albume prvý krát a môžem hneď povedať, že som ich hudbou a produkciou nadšený. Francúzsky Black Metal mi dobre sedí a zdá sa, že som narazil na jednu z najlepších kapiel v tomto ranku rúhania a hnusu, pritom znejú dosť inak než mega predátori DEATHSPELL OMEGA. Prvý track An Arrow In Heart ponúka zaujímavé vedenie gitár, ponuré melódie, ktoré vedú skoro až k dokonalosti temným labyrintom, úzkymi uličkami plnými strachu, hustej atmosféry a kľúčovej brutality v Black Metalovom ťažení. Skladba začína plným nasadením no v polke príde pasáž s až psychadelickými zákernosťami, no ku konci skladby sa znova všetko zrúti a zavalí vás nápor brutálnej energie. Ich Black Metal je, povedal by som, moderným a inteligentným, smeruje do neprebádaných teritórií dlhočizných a prešpekulovaných trackov, čo v 90tych rokoch nebola ani náhodou samozrejmosť. Aj dvojka One With The Prince With a Thousand Enemies pekne demonštruje silu akou AOSOTH operujú, najzaujímavejšie sú rôzne prechody z brutálnej drvenice do psychicky nalamujúcich astrálnejších sfér, často aj disharmonických. V týchto miernejších pásmach aj zabudnete na chvíľu na ich ohavnejšiu tvár a vcítite sa viac do zvláštnych pocitov, ktoré majú tendenciu pohlcovať vaše vedomie aj podvedomie, melodika sa minimálne zdvojnásobí no zas vás zasiahne a prebudí do reality klepačka s tremolami ako sa patrí. Chlapi vedia dobre narábať s kompozíciou, skladby tak dostávajú ucelenejší ráz, vyššiu kvalitu umeleckej hodnoty a aj pri najdlhších skladbách sa nuda nevyskytuje. Nevyhýbajú sa ani sterilnejším momentom, keď riffy sa dlhší čas opakujú dokola, to má za následok podporu atmosféry, no vždy príde zas prekvapivý moment, kreatívnejší, prepracované riffy, častejšie striedanie tónov. Zaujímalo by ma ako by takýto album prijali fans Black Metalu koncom 80tych a začiatkom 90tych rokov, mnohí by sa asi šoku nevyhli, ale našlo by sa zrejme pár duší, ktoré by boli nadšené, pri tomto albume si môžeme uvedomiť ako sa tento žáner vyvíja a sofistikuje, no pritom si stále dokáže udržať silnú atmosféru a potrebnú energiu. Za zmienku určite stoja dve krátke skladby pri konci nahrávky, Broken Dialogue 1 a 2, tá prvá vytvára úžasnú atmosféru pomocou hovoreného slova do akustických a mierne psychadelicky „rozladených“ gitár, ale aj dvojka prináša podobne experimentálne polohy, tu máme tiež hovorené slovo do akustických gitár a táto sa tiež počíta medzi nosiča silnej atmosféry, ku koncu až nervne drásajúce tremolá rýchlo prechádzajúce do zaujímavých farieb tónov. Tieto dva experimenty sú takou malou predohrou pred vyvrcholením posledného aktu Ritual Marks of Pentience, cez 14 minútovú bombu dvoch prelínajúcich sa tremol tvoriac pritom zaujímavé a zvláštne harmónie. V tejto skladbe sa preperie veľa energie, pocitov, nálad, ale aj brutálnych výjazdov ponorených do ponurej temnoty a sviatosti zla. Po zvukovej stránke nemám čo vytknúť, niekomu možno bude chýbať viac špinavosti v sounde, je to vec vkusu, no rozhodne si myslím, že k tomuto druhu BM sa hodí presne takýto pevný, ucelený a čistejší zvuk. Veľa krát mi príde tento zvuk vhodný skôr k Death Metalovým alebo Death / Black nahrávkam, pýchou je podľa mňa úžasné nazvučenie bicej batérie, tie detaily v čineloch, krásna zvonivá hajtka alebo trieštivá crashka, tvrdý a pevný zvuk rytmičáku robia zo zvuku priam umelecké dielo. Jeden z najzásadnejších albumov roku 2013.
7/56:03/ 9,5 Mortuary
http://aosoth.fr/
