APATHEIA „Konstelacja dziur“, Godz ov War Productions, CD´18, POL

APATHEIA, podobne ako Angrrsth, je nová poľská BM akvizícia prichádzajúca hneď s debutom „Konstelacja dziur“ pod Godz ov War Productions. Na podiv na to, že sa jedná o ich prvotnú záležitosť, je čo počúvať, je čo zažívať a je sa do čoho ponoriť. Hudba tohto komanda ide tzv. po krku každému poslucháčovi bez rozdielu. Intenzita riffov je ultimátna, hneď v prvej skladbe Odmetnia sa vyrúti zúriaci roj sršňov v podobe prepracovaných tremolo riffov a zaujímavo klenutej melodiky. Chlapi si dali na harmóniách záležať čo vyviera do silných skladieb a momentov, ktoré vám utkvejú dlhšie v pamäti. Prvá skladba je teda nájazd agresívneho masívu, no v druhej Slepe oddanie je už variabilita riffov o poznanie mohutnejšia. Tu už nachádzam moderné vedenie gitár s jemnocitnými technikami, ešte komplikovanejšou štruktúrou skladby bez toho aby to vyznievalo príliš odlišne. Pohrávanie sa s tremolo technikami u tejto kapely nepozná hraníc, riffy na seba plynule nadväzujú, pohlcujú, chladia, horia a vybuchujú do prudkých gejzírov. Ono to môže zdanlivo vyznievať, že je to extra pestrý a melodický Black Metal, no všetko je podané s dôrazom na ortodoxnosť, plynulosť kompozičnej stopy. Nie je to o druhej vlne, skôr si berú príklad z tretej, ale ťažko tu budete čakať DSO, alebo BAN, chlapi si to valia viac v klasických harmonických registroch. Melodika pritom nie je prvoplánová, alebo tuctová, práve naopak, je z nej cítiť kreativita, plahočenie po novátorstve a silný odtlačok vlastnej pečate „myslenia“. Samozrejme tiež nejdem srdcervúco tvrdiť, že APATHEIA vytvorili koleso, len majú trochu iný prístup ku žánru než Burzum, alebo Emperor. Nie sú ani tak priamočiaro jednoduchí, ale zas ani tak prepracovaní, je to určité trafenie sa do stredu, plus tu máme pridané hodnoty v už spomínanej zaujímavej melodike. Je to album hĺbavý, gitary pôsobia často až surrealisticky, abstraktne, potom sa zráža s temnotou a hnevom, násilím a duchovnom. Mnohé roviny pocitov môžu v poslucháčovi vytvárať rôzne dojmy a nálady, niečo podobné som cítil aj u kolegov Angrrsth, kde som písal, že to vo mne vyvoláva miš maš, tu je ale všetko skonsolidované a podané omnoho profesionálnejšie. Vedenie gitár je obrazotvorné, často sa nálady menia z riffu na riff, práve preto som u nich na začiatku písal ako aj o progresívnom prístupe. Riffy sú často predelené krátkymi disharmonickými poryvmi, aby ďalší riff rozpútal ďalšiu expanziu búrkových tlakov. Mnohé BM kapely narábajú s tremolami neobratne a tak surovo, že často sa celé dielo tvári ako jedna skladba zmenená len v určitých malých sekvenciách. Tu je to presne opačne, Vos na gitare doslova čaruje a aj keď sa nahrávala len jedna gitarová linka, tá je tak bohato košatá, že si ani neuvedomíte neprítomnosť druhej gitary, či samotných sól. Z toho je viac ako jasné, že tento chlap má toho v hlave na rozdávanie, je hlavne skvelým skladateľom, ale aj vizionárom, keďže z počutia je zrejmé, že má v hlave všetko vždy premyslené a rozložené do detailu. Taktiež je dobrým gitaristom po stránke technickej, nesnaží sa pomocou techniky na seba upozorňovať, jeho riffy nie sú vyslovene náročné, no sú omnoho technickejšie než je v tomto žánri zvykom. Vos sa dobre trafil do určitého stredu kde pospájal celý tento komplex do jednotného piliera. Za zmienku určite stojí aj Herr Mannova basa, tá je celkom dobre počuť a vlastne dotvára akoby „druhú gitaru“ v pozadí, tie hlboké meniace sa tóniny ani nemusíte zámerne vnímať, ono si to nájde samo vás. Čo sa týka vokálov, nejde o klasický havraní škrekot ako vystrihnutý z nórskych hvozdov, ani o extrémne chrčanie mŕtvoly, či dych berúce schizofrenické dusivé a sípavé prejavy. Herr Mann a Vos si vokály podelili napoly a keby som ich mal opísať, sú celkom zrozumiteľné, je to také hrdelné trápenie v dobrom slova zmysle, má to svoj extrém a najbližšie majú určite k čiernemu gruntu, no jednoducho to treba počuť. Použitý bol ich materinský jazyk, čo je celkom vysokým trendom v Poľsku. Dve skladby presahujú 10 minútové hranice, tu sa celá kapela dostatočne vybláznila ešte v komplexnejších štruktúrach a experimentoch. „Konstelacja dziur“ je nápaditý, svieži, kreatívny, ale aj zvláštny album. Asi nebude sedieť každému, je treba trošku otvorenejšiu myseľ, no potom to stojí za pozornosť.