„Když už člověk jednou je, tak má koukat aby byl. A když kouká, aby byl a je, tak má být to, co je a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.“ Jan Werich
 
 
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
 
 
 
 
APOPLEXY „Dysmorphophobia“ demo MC ´93, SVK

Prvotina myjavských APOPLEXY bolo demo s názvom „Dysmorphophobia“ a čuduj sa svete, ono to všetko tým chlapom na deme fungovalo tak ako má už v tom 93ťom roku. Zvukovo to síce nie je úplne ideálne s prihliadnutým na rok vydania a vtedajšie štúdiové vybavenie, no i tak klobúk dole pred tým, čo sa im podarilo. Celé demo otvára krátka predohra Reanimation, hneď po nej nasleduje prvý song Through Dying. Už tu sa videlo, že Mário je schopný skladateľ a hudobník, skladba je silná s výborným kompozičným usporiadaním a to prepletenie akustickou gitarou počas skladby je len nádhernou perlou. Samozrejme taktiež sólo tu sedí ako oko do očnej jamky a skladba sa ukončí brutálnym nájazdom, no zapamätateľným. Ak bol „Tears of The Unborn“ ich vrcholom, tak „Dysmorphophobia“ ukázala ich najtemnejšiu a najbrutálnejšiu tvár. Absolútne skvelé sú zdvojované vokály, jeden zverskejší ako druhý, tie škrekľavejšie a vyššie položené mi evokujú istého Johna Tardyho na „Cause of Death“, myslím, že niečo takéto som na Slovensku doteraz nikdy nepočul. Tie výkriky majú v sebe hrôzostrašnú chorobnosť, oba vokály sa tak geniálne k sebe hodia až mrazí. Celkove vokály povyšujú ešte celú hudbu na vyššiu úroveň. V druhej Before Suicide sa ozývajú Kmeťové syntezátory, nejaké podivné zbory, ktoré mohli byť využité aj vo väčšej miere. Táto skladba má tiež silu vysokého stupňa, všetko perfekcionisticky spracované, vrátane rytmiky. Ten Fiškál sa za bicími obracať veru vedel. Vypočujte si úvod Hidden Infection ako je prekrásne rytmicky vystavaný, vždy príde moment prekvapenia, brutálny netradičný riff, skvelé sólo alebo zabijácka melodika. Ťažko toto demo k niečomu prirovnať, nepočuť tu ani americkú školu, ani typicky švédsku, už toto demo bolo veľmi šialené a originálne. Čo sa týka originality, podľa mňa je „Dysmorphophobia“ ich najoriginálnejším dielom vôbec. Väčšina skladieb presahuje časomieru 6 minút, čo je úctyhodné na old schoolovú Deathovinu. Taktiež je neprepočuteľný vplyv arabskej melodiky, napr. úvod Distress a to čo príde po tom, akustika a znova brutálny rozbeh, znova zimomriavky! Ani jediná skladba tohto dema nie je slabá, jeden skvost za druhým, pomalé pasáže sú rovnako kvalitné ako stredné, ako najrýchlejšie. Na záver prichádza inštrumentálka Empire of Childrens Tears, veľmi atmosférické, taktiež dosť formuje feeling celého dema, skladba je mierne melancholická, temná, zhubná...čo dodať záverom, takýchto dem sa u nás nezrodilo zas až tak veľa, spomenul by som hlavne prvotiny DEHYDRATED, DEPRESY alebo DEMENTOR, škoda, že už dnes sa u nás niečo tak kvalitné a hodnotné nepočuje a to nielen v oblasti demo produkcie. KULT!!!                                          
                                                                         Mortuary