APPARATUS „Apparatus“, Lavadome Productions, CD´15, DEN

Atonálna hudba sa začala rozvíjať začiatkom 20. storočia predovšetkým v Rakúsku. Základy pre túto hudbu položili hlavne Arnold Schoenberg, Anton Webern a Alban Berg ako hlavní predstavitelia druhej viedenskej školy. Pojem atonalita neradi počuli, v tej dobe sa to bralo ako dehonestujúci názov pre hudobný štýl, ktorý akoby stál na opačnej strane hudby tonálnej, teda harmonickej, melodickej. Ich najväčšou charakteristikou bolo nové skladanie pomocou dodekafónie, čo je plné využite dvanásťtónovej stupnice, ktoré skladateľovi ponúka oveľa väčšie možnosti pri vyjadrovaní sa a nemusí byť zviazaný klasickou chromatickou stupnicou. V tej dobe mnohí kritici túto hudbu za skutočnú hudbu ani nepovažovali, ba sa z nej dokonca vysmievali, nikdy si nenašla veľké publikum a to až do dnešných dní. Dokonca si dovolím povedať, že mnohí ľudia o takejto hudbe nemajú páru dodnes. Do tejto kategórie z časti spadali aj veľké mená ako J. S. Bach, R. Wagner, R. Strauss, I. Stravinskij a mnoho iných, ktorí kombinovali aj harmonické aj neharmonické postupy. Časom sa táto hudba stala rovnako váženou a odbornou kritikou prijatou hudbou s veľkým umeleckým potenciálom. Vysvetliť všetky zákutia atonálnej hudby je na menšiu odbornú štúdiu, preto o nej do tejto recenzie už nebudem písať. Nás samozrejme zaujíma atonálnosť v Metale. Je ťažké povedať, ktoré kapely prišli ako prvé, ale za najznámejších predstaviteľov by som určite uviedol Deathspell Omega, Gorguts (od albumu „Obscura“) a Portal z Austrálie, ešte by som možno pridal Dodecahedron z Holandska. Po tejto trojke sa začali rojiť celkom slušné množstvá kapiel, no tieto tri sú snáď akýmsi základom a každý sa tohto prvku chopil trochu inak.
Kapela APPARATUS vznikla v roku 2012 v Copenhagene, v Dánsku, pričom gitarista a vokalista v jednom, a bicman budú pre niektorých z vás známejší z kapely Defilementory. Hudobne idú v stopách práve austrálskych Portal, teda odkladajú brutal Death Metalovú masku a miesto nej smerujú viac do Black Metalového jadra. Presnejšie kombinujú obskúrny Death Metal a okultný Black Metal pričom sa snažia zároveň experimentovať a vytvárať nové hrozivé podhubie. Je priamo evidentné, že bez Portal by títo Dáni takto nikdy nehrali a možno by APPARATUS ani nikdy nevznikli. V gitarách je cítiť to dusivé a ploché bzučanie tremolo riffov, no nie všetky riffy idú len týmto smerom. Často využívajú aj ťažké sekané riffy, ktoré ale pri ich gitarových efektoch a výslednom zvuku nevyznievajú brutálne ako u Defilementory. Melodika je šialene pokrútená, vyhýba sa konvenciám harmonických stupníc a často zachádza až do ohyzdných extrémov krkolomností. Typické sú náhle zmeny tónov z vysokých do nízkych a opačne, taktiež väzby týchto polôh sú často prepojené dosť zložito. Tieto divné stupnice vytvárajú pocit niečoho neľudského a cudzieho, keďže takáto hudba je silne okrajová a väčšina aj metalových poslucháčov je zvyknutá len na harmonické stupnice. APPARATUS využívajú aj prudko padajúce tóny, ktoré používali kedysi Morbid Angel (tu ma samozrejme hneď napadá, že aj MA patria medzi kapely, ktoré s atonalitou vedia umelecky zaobchádzať), ale aj prudko stúpajúce, vytvára to zvláštne pocity a atmosféru. Ak by som mal túto kapelu označiť ako technickú, tak do určitej miery rozhodne áno, niektoré druhy riffov sú dosť komplikované a technicky náročnejšie, iné zas prekvapujú jednoduchosťou, no harmonicky sú stále divné. Technicky určite nejdú prvoplánovo po tomto zámere, techniku používajú len na dosiahnutie absurdných partií a tým aj hrozivej atmosféry. Jedna vec je s atonalitou pracovať a pochopiť ju, no druhá vec je v nej komponovať a vytvárať silné celky, teda skladby. Takže teraz sa pozriem na album z hudobnej stránky. Skladby sa dajú napočúvať aj napriek tej zložitosti a určitá „melodika“ tu je, celkove majú svoju logiku a postupnosť, no nejaké Metalové vypalovačky nemožno očakávať. Mám na mysli, že toto nie sú skladby, ktoré by mali toho s klasickým Metalom veľa spoločného. Nemáme tu žiadne refrény, žiadne harmonické stupnice o ktoré sa opriete a taktiež tu nie sú uvoľňovacie pasáže, ktoré by vám poskytli trochu čerstvého vzduchu. Totálne ťažké počúvanie vás čaká napr. v tretej skladbe Spheres, kde sa v druhej polke objaví disonantné udieranie do klavíra, ktoré je samo o sebe veľmi ťažko stráviteľné, a to si predstavte, že riffy sú v tej chvíli tiež absolútne vyšinuté a zblúdilé, takže celkove by z toho jednému šlo hlavu rozhodiť. Mňa osobne takéto pasáže bavia a celkove hudba APPARATUS je pre mňa ohavnou delikatesou, ktorú môžem počúvať kedykoľvek. Album „Apparatus“ má aj avantgardný rozmer, taktiež expresívny a surrealistický. Je to hudba abstraktná a znepokojujúca zároveň, skladby majú aj napriek anti hitovosti prekliatu silu a spôsobia nejednému z vás vrásky na čele, či čierne chmáry v duši. Samozrejme ak porovnám APPARATUS napr. s Schoenbergom, ešte stále sa jedná o celkom „slabú kávu“, no v komornom duchu sa dá vytvoriť ešte oveľa obludnejšie chvenie a ortodoxnejšia atonalita. APPARATUS zas majú viac hutnejšiu (Metalovú) silu, hlučnejšie znenie a podobne. Čo iné by sa k takto neľudskej hudbe hodilo viac ako texty inšpirované Lovecraftom? Máte ich mať: The Unreverberate Blackness of The Abyss, Spheres, R´Leyh, Dissecting Temporal Dimensions To Afflict The Abyssi of Chronos, Miskatonic, Arkham...
Nie som si istý či sa nájde dostatok fanúšikov, ktorí by takúto obludnú hudbu prijali a pochopili, určite sa bude pozdávať podivínom, ktorí obdivujú Portal a to hlavne ich prvé diela. Dokonca si myslím, že každý, koho sklamal posledný album Portal ako už príliš „harmonický“, môže sa práve pri APPARATUS vydať do neznámych dimenzií a hľadať nové obzory temnoty.