APPARATUS „Cthulhu I“, Independent, Digital Format´16, DEN

Ešte len 3. septembra vyšlo digitálne EP „Cthulhu I“ od dánskych Lovecraftistov a Metalistov v jednom, APPARATUS, ako štvor skladbový materiál. Chlapi majú za sebou už svoj debut „Apparatus“ na ktorý som napísal celkom pozitívnu recenziu, pretože originalita u nich nie je príliš prekvapujúca. Kapela je charakteristická svojim zvláštnym chorobným zvukom, provokatívnymi a disonantnými tónmi a atmosférou akoby nie z tohto sveta. Na novinku som sa dosť tešil, pretože tento typ Death / Blacku ma fascinuje a z kapely ťažko vyčítať nejaké ovplyvnenie konkrétnou kapelou. Áno, často sa spomína Portal z Austrálie, to som napísal aj pri recenzii na debut, ale určite nie v zmysle vykrádania, skôr zdravej inšpirácie. Ak sa „Apparatus“ trochu na Portal podobal, „Cthulhu I“ sa mu ešte viac vzdialil. Samozrejme zostali nervné a drásavé gitary, z ktorých nebude mať veľa ľudí radosť, pretože neznejú na prvé počutie štýlovo a je treba ich štýl a hru pochopiť a to na viac krát. Tento krát kakofónie trochu ubudlo, mám na mysli tie šialené tóny, kedy harmónia neprirodzené klesá akoby zrazu dostala infarkt, alebo opačne ascendentné stúpanie, ako keď pomocou magických praktík obživnete mŕtvolu. Dnes tu máme skôr nemelodicky sa pitvoriace riffy, ťažké polo harmónie, alebo náznaky kakofónie. Je celkom ťažké sa k tomuto materiálu prehrýzť skrze zabehnuté hudobné vnímanie a skúsenosti pri počúvaní, je to doslova iný svet Metalu a hudby. Ako keď prvý krát čítate Lovecrafta a začnú sa vás zmocňovať zvláštne pocity neznáma, pocit nebezpečenstva a šialenosti. Samozrejme nie úplne celý materiál takto znie, nájde sa tu aj pár momentov, kedy to znie trochu ako absurdnejší Metal postavený na hlavu, no inak ide o dosť podivnú zmes tónin s ktorými málokto pracuje alebo pracoval. Ak sa započúvam hlbšie do riffingu gitár, je tu počuť niečo ako Portal, ale APPARATUS majú úplne odlišné chápanie štýlu, ale majú spoločný zmysel pre deštrukčný a disonantný prejav nevhodný pre väčšie masy, skôr určený pre rôznych podivínov a experimentátorov. Hudba APPARATUS preto dosahuje stále značnej originality aj keď silne extrémnou cestou, ísť cez mŕtvoly do podsvetia. Melodika nie je nezvládnuteľná na počúvanie, po desiatych alebo aj viac vypočutiach sa môžete do toho dostať, no nezostane vo vás ten pocit ako pri iných kapelách, aj náročných, kedy sa vám skladby rozložia v hlave a vidíte jasne schémy skladieb. Štvorka skladieb vám zamotá hlavu a nejednému poslucháčovi môže priniesť pocit ne hudobnosti, alebo ich nepochopenia harmónii, pritom kapela používa aj gitarové sóla, ktoré sú napáchnuté rýchlym spôsobom a technikou, pritom si stále udržujú onú podivnosť a neznámo. Do tohto ohyzdného hluku sú zapracované po vokálnej stránke aj čisté vokály, čo pôsobí trochu metúco, pretože práve tieto partie prinášajú normálne harmónie, aj keď z vokálneho hľadiska je to asi tak 2%. Určite potešia rituálne vyspevované časti v prvej I, kde sa dokola opakuje jedna fráza a zmení to disharmonické nelogické riffovanie a následný disonantný lomoz s desivými sólami v ktorých márne hľadať melodiku. Vokály sú tu inak pestré, rôzne kričané muky, hlboké mutovanie alebo divne sa až groteskne narábanie hlasivkami, kedy vokalista zo seba rýchlo kadenciou sype slová. Tu ťažko vydvihovať konkrétne skladby, pretože APPARATUS nejdú po hitovosti a nemajú ciel sa zapáčiť, skôr opačne. Príde mi, že pomocou ich hudby sa snažia odlákať čo najviac poslucháčov a tá hŕstka, ktorá zostane, si uvedomí ich jedinečnosť.