APPARATUS „Cthulhu III“, self released, Digital´17, DEN

Neviem síce prečo APPARATUS rozsekali materiál „Cthulhu“ na 3 „krátke“ časti, ak by to všetko nahrali dokopy, mohol z toho byť bez problémov druhý dlhohrajúci album s dĺžkou cez 40 minút. Tento krát sa jedná iba o jednoskladbové EP, a aj keď trvá len necelých 14 minút, je čo počúvať, je čo objavovať a je sa čomu diviť. Aj keď APPARATUS zo začiatku dosť pripomínali Portal a podobné veci, ich prístup sľuboval do budúcnosti niečo svojskejšieho a originálnejšieho než len ísť v stopách iných. Kompozícia Cthulhu III je toho jasným príkladom, podivnosť a záhadnosť sa na vás vyvalí už od začiatku. Chlapi dokážu robiť zaujímavé veci už len pri sekaných riffoch, dokážu do nich vniesť tak veľa napätia a úzkosti z neznáma, alebo strašidelnosti a pomätenosti. Skladba má zvláštnu štruktúru, niektoré riffy sa vracajú v určitých intervaloch, iné ako vznikajú tak sa aj strácajú v diaľkach za obzormi reality. Mohutné gitarové riffy podávajú zvláštne svedectvá o groteskných božstvách cestujúcich naprieč galaxiami a zohavujú všetky životné formy na ktoré narazia. Skladba z 80% pôsobí dosť pomalým tempom, ťažkosť a chorobná nedefinovateľnosť sú hlavnými atribútmi, melodika je pritom ťažko pochopiteľná, dá sa to napočúvať, no nie je to harmónia, ktorá sa dá vypískať, alebo si ju len tak ľahko vybaviť v mysli. Pôsobí abstraktne až nepriateľsky, myslím, že slovo avantgarda a surrealizmus spájajúce sa v jednom bode je úplne najlepším pomenovaním o predstave ich experimentovania. Používajú prvky z atonálnej hudby, už len keď sa vcítite do začiatku, sú to v podstate zvuky a pazvuky podobné rôznym majstrom súčasnej klasickej hudby vychádzajúc z experimentov Druhej Viedenskej školy. Do sekaných ťažkých riffov implementujú zároveň psychadelickú akustickú gitaru a kde tu sa surová Metalová robustnosť mení na podivné experimenty akoby v snových sférach zalietavajúcich až niekam do vesmírnych kútov neznáma. Ten sekaný riff je základným motívom celej skladby, no časom sa jeho interval a charakter mení, pribúdajú rôzne ďalšie interpretácie experimentovania. Skladba sa ale v druhej polke, dokonca až v jej záverečnej fáze, mení na jazzové experimentovanie s psychadelickými motívmi, absolútne si viem predstaviť, že by túto časť predĺžili ešte na omnoho bizarnejšie a dlhšie manévrovanie, lebo toto stojí za to! Táto pasáž vyústi do absolútne rýchlych a beštiálnych Death Metalových manévrov plných besov a smrti, vokály nevedia čo so sebou, jeden drvivejší mumrmur strieda iný, rýchlo frázované reptanie, no zažijete toho veľa. Neskôr sa skladba znova vracia do pomalšieho sekaného ničenia pripomínajúceho počiatočný stav skladby. Nie je ľahké vstrebať takýto druh materiálu, no už teraz sa neviem dočkať, čo nám toto kombo a z akých surovín navarí v budúcnosti.