Síce trochu oneskorene, ale aj určitý časový odstup môže pomôcť hodnotiť niektoré albumy triezvejším pohľadom, najmä také ako "Surgical Steel". Carcass je totiž jedna z najväčších extrémnych bánd, ktorá posunula hranice žánru smerom do patologického Grindu, prípadne Death Metalu a vrátiť sa po 17 rokoch nie je žiadna sranda. Nejedná sa až tak o úplný návrat, pretože sa im podarilo dať dokopy len polovicu členov, konkrétne spievajúci basák Jeff Walker a gitarista Bill Steer. Michael Amott sa rozhodol zostať vo svojom Amon Amarth a Ken Owen nemohol nahrať bicie kvôli zdravotným problémom, prispel aspoň vokálmi na dvoch skladbách. Nahradil ho novic Daniel Wilding, ktorý hral napr. v belgických Aborted etc a prekvapivo to nie je ani moc poznať, dokonale sa prispôsobil ich štýlu.
Kapela sa vyjadrila, že chceli nahrať akéhosi chýbajúceho prechodného medzerníka medzi "Necroticism..." a "Heartwork". S prižmúreným okom sa s tým dá súhlasiť, ale nie všetko je zlato čo sa blyští. Z technického hľadiska je všetko dokonalé, no technika hrania nie je všetko, skladby nie sú tak silné. Na začiatok albumu zaradili logicky tie najrýchlejšie fláky, potom už začína tempo mierne upadať. To by nebol problém keby boli melódie osobitejšie. Občas sa im nejaká podarila, ako napr. v siedmej The Granulating Dark Satanic Mills, ktorá začína Slayerovským riffom a je postavená na strednom tempe s vyhrávkami ala Iron Maiden. Tento track je asi zo všetkých najchytľavejší a mohli naň kľudne nahrať aj videoklip. Spravili aspoň jednu vec, ktorá sa vymyká starším materiálom, nahrali totiž najdlhšiu skladbu svojej histórie, konkrétne záverečnú Mount of Execution s minutážou až 8:25! Je to veľmi epická skladba s akustickým úvodom a tiež patrí k vrcholom albumu aj napriek tomu, že patrí medzi tie najpomalšie, má totiž aspoň akú takú atmo. Hudobne má album jednoznačne najbližšie k "Heartwork", len s modernejším zvukom, nahrával sa totiž digitálne, čo mu určite tiež neprospelo, aspoň z atmosférického hľadiska, je taký uhladenejší. "Swansong" síce nebol taký tvrdý, ale mal oveľa osobitejšie skladby a surovší zvuk. Na tomto príklade dobre vidno, že technika nie je všetko, sú aj dôležitejšie veci. Skladby nemajú takú dravosť alebo živelnosť, sú o niečo pokojnejšie aj napriek občasným zrýchleniam a klepačkám, jednoducho nemajú taký silný náboj. Určite som od nich nečakal, že by posunuli hranice ako v minulosti, lenže nepodaril sa im nahrať ani druhý "Heartwork". Toto je len taký slabší odvar, najmä z hľadiska akú úroveň kedysi dosiahli.
Určite mnoho kapiel môže o takomto prevedení len snívať, ale z hľadiska minulosti znie "Surgical Steel" akoby to nahral niekto iný. Možno by bolo aj lepšie ak by tento výtvor nikdy nenahrali a zostali by väčším kultom, takto svoj status mierne znížili. Skladby nie sú nejak výnimočne silné, skôr len taký nadpriemer, nezostanú totiž hlboko v pamäti. Bez najmenšieho váhania najslabší album ich diskografie. Najväčšia chyba tohto albumu je v tom, že nemá žiadnu špecifickú atmosféru a to je to, čo robilo staršie albumy o to výnimočnejšie. O veľkej odlišnosti každého albumu ani nehovoriac. Návraty po toľkých rokoch sú vždy veľmi ťažké, málokomu sa podarí oživiť starého ducha a najmä kapelám, ktoré kedysi posúvali hranice.
Kapela sa vyjadrila, že chceli nahrať akéhosi chýbajúceho prechodného medzerníka medzi "Necroticism..." a "Heartwork". S prižmúreným okom sa s tým dá súhlasiť, ale nie všetko je zlato čo sa blyští. Z technického hľadiska je všetko dokonalé, no technika hrania nie je všetko, skladby nie sú tak silné. Na začiatok albumu zaradili logicky tie najrýchlejšie fláky, potom už začína tempo mierne upadať. To by nebol problém keby boli melódie osobitejšie. Občas sa im nejaká podarila, ako napr. v siedmej The Granulating Dark Satanic Mills, ktorá začína Slayerovským riffom a je postavená na strednom tempe s vyhrávkami ala Iron Maiden. Tento track je asi zo všetkých najchytľavejší a mohli naň kľudne nahrať aj videoklip. Spravili aspoň jednu vec, ktorá sa vymyká starším materiálom, nahrali totiž najdlhšiu skladbu svojej histórie, konkrétne záverečnú Mount of Execution s minutážou až 8:25! Je to veľmi epická skladba s akustickým úvodom a tiež patrí k vrcholom albumu aj napriek tomu, že patrí medzi tie najpomalšie, má totiž aspoň akú takú atmo. Hudobne má album jednoznačne najbližšie k "Heartwork", len s modernejším zvukom, nahrával sa totiž digitálne, čo mu určite tiež neprospelo, aspoň z atmosférického hľadiska, je taký uhladenejší. "Swansong" síce nebol taký tvrdý, ale mal oveľa osobitejšie skladby a surovší zvuk. Na tomto príklade dobre vidno, že technika nie je všetko, sú aj dôležitejšie veci. Skladby nemajú takú dravosť alebo živelnosť, sú o niečo pokojnejšie aj napriek občasným zrýchleniam a klepačkám, jednoducho nemajú taký silný náboj. Určite som od nich nečakal, že by posunuli hranice ako v minulosti, lenže nepodaril sa im nahrať ani druhý "Heartwork". Toto je len taký slabší odvar, najmä z hľadiska akú úroveň kedysi dosiahli.
Určite mnoho kapiel môže o takomto prevedení len snívať, ale z hľadiska minulosti znie "Surgical Steel" akoby to nahral niekto iný. Možno by bolo aj lepšie ak by tento výtvor nikdy nenahrali a zostali by väčším kultom, takto svoj status mierne znížili. Skladby nie sú nejak výnimočne silné, skôr len taký nadpriemer, nezostanú totiž hlboko v pamäti. Bez najmenšieho váhania najslabší album ich diskografie. Najväčšia chyba tohto albumu je v tom, že nemá žiadnu špecifickú atmosféru a to je to, čo robilo staršie albumy o to výnimočnejšie. O veľkej odlišnosti každého albumu ani nehovoriac. Návraty po toľkých rokoch sú vždy veľmi ťažké, málokomu sa podarí oživiť starého ducha a najmä kapelám, ktoré kedysi posúvali hranice.
CARCASS "Surgical Steel", Nuclear Blast Records CD ´13, UK
11/47:06/ 6,5 Storm
https://www.facebook.com/OfficialCarcass
11/47:06/ 6,5 Storm
https://www.facebook.com/OfficialCarcass
