Bolo presne 30. októbra 1991 a metalový svet ešte netušil aký nečakaný a ohavný čin idú spáchať britskí praotcovia Gore Gindu svojim tretím patologickým zárezom. Nesvätá trojica Walker, Owen, Steer totiž privítala do svojich radov vtedy ešte pomerne neznámeho Švéda, Michaela Amotta, z kapely Carnage a to bol možno rozhodujúci moment pre vývoj tejto mršiny. Jeho melodické sóla im dodali nový rozmer, podobne ako James Murphy vštiepil dušu Obituary. Predviedli tým sofistikovanejšiu verziu Death Grindu kedy doňho vložili viac techniky a melodiky. Takýto veľký skok asi prekvapil nejedného ich priaznivca a niektorí ich za to určite aj zavrhli. Keby ešte tak tušili kam sa dostanú svojou labuťou piesňou "Swansong", asi by si mysleli že nie sú pri zmysloch. Toto ale Carcass nemohlo odradiť od bleskového vývoja kedy prešli mnohými metalovými žánrami a zároveň posúvali ich hranice.
Album začína gitarovými zárezmi pripomínajúcimi motorovú pílu, do toho sa pridá hlas hovoriaci o zisťovaní príčiny smrti a identifikácii totožnosti obete. Podobné intrá majú skoro všetky skladby a tým len dopomáhajú navodiť ešte väčšiu chorobnú atmosféru. Toto im vyšlo dokonale, preto radím tento album na absolútny vrchol tých, ktoré majú schopnosť vás preniesť priamo do nemocničných priestorov, alebo na patológiu. Jeff Walker nepísal len nejaké bezduché fantázie o masakrovaní ľudí, ale sa priamo zaujímal o súdne lekárstvo a patológiu, preto nemôže prekvapiť mnoho odborných výrazov, na ktoré potrebujete medicínsky slovník. Navyše do nich primiešal veľkú dávku cynického humoru čím vznikajú až groteskne zapáchajúce texty. Je to vlastne intro prvej skladby Inpropagation, ktorá patrí k tomu najlepšiemu čo CD ponúka. Carcass tu jasne dokazujú, že spojiť Gring Core s Death a Thrash Metalom nie je vôbec zlý nápad. Michael Amott hneď v tomto úvodnom opuse predviedol svoje melodické sólo s choroboplodným feelingom. Mimochodom každé jedno sólo má svoj názov, samozrejme s medicínskym výrazom. Text pojednáva o chlapíkovi, ktorý spaľuje mŕtvoly za účelom hnojenia pôdy. Zastaviť sa musíme aj pri druhej hitovke Corporal Jigsore Quandary, ku ktorej natočili videoklip. Jej úvod sa vryje do pamäte asi ako prvý vďaka fanatickému nástupu bicích, do ktorých sa pripletú veľmi chytľavé Thrashové riffy. Bill Steer hrá sóla, ktoré sú drsnejšie a technickejšie. Text je o spájaní zvyškov mŕtvoly za účelom zistenia jej identity. Z každého jedného riffu, alebo úderu bicích cítiť zápach rozrezanej mŕtvoly, tomu sa nikto nevyhne. Oproti predošlým dvom albumom prešli zásadnou zmenou, Colin Richardson im úplne zmenil zvuk a vyčistil ho, aj keď toto prečistenie je len relatívne, vzhľadom na špinavosť prvých diel. Skladby sa výrazne natiahli, v priemere okolo 6 minút, štruktúry sú oveľa prepracovanejšie a hlavne zapracovali na zlepšení techniky hrania. So spevom vypomohli všetci štyria, ale hlavné slovo má Jeff Walker s vyšším priškripnutým škrekom, alebo Bill Steer s nízkym growlingom. Pedigree Butchery je zaujímavá skladba v tom, že do refrénu vložili akustické vyhrávky pre navodenie správnej atmosféry. Text je, ako už názov napovedá, o kŕmení psov zvyškami mŕtvych detských tiel. Druhou klipovkou je piata Incarnated Solvent Abuse, ktorá patrí k tým najťažším a má veľmi zaujímavý až groteskný text. Je o patológovi inhalujúcom výpary z mŕtvol ľudí, ktorí celý život inhalovali lepidlá. Carcass na rozdiel od iných kapiel sa tu snažia skladby vyvíjať stále dopredu, preto sa väčšinou vyhýbajú opakujúcim sa častiam. "Necroticism" je jednoducho ich najprogresívnejší a najkomplikovanejší album, neskôr sa zase vybrali skôr smerom k jednoduchším kompozíciám. Žiadna skladba tu nie je vysloveným ťahákom, celý materiál prúdi v rovnakej rovine a ani žiadny hudobník nevytŕča nad ostatných.
Ako celok pôsobí "Necroticism" veľmi chorobným patologickým dojmom, melódie, sóla, intrá aj texty navodzujú správnu makabróznu a groteskne desivú atmosféru akými morbídnymi spôsobmi sa dajú využiť a hlavne zneužiť nebohé ľudské schránky. Predstavuje absolútnu klasiku žánru a nepopierateľný vrchol ich tvorby vďaka ktorému ich začali brať viac vážne. Ak máte radi patológiu na odbornejšej úrovni, toto dielo je tá najlepšia možná voľba.
Album začína gitarovými zárezmi pripomínajúcimi motorovú pílu, do toho sa pridá hlas hovoriaci o zisťovaní príčiny smrti a identifikácii totožnosti obete. Podobné intrá majú skoro všetky skladby a tým len dopomáhajú navodiť ešte väčšiu chorobnú atmosféru. Toto im vyšlo dokonale, preto radím tento album na absolútny vrchol tých, ktoré majú schopnosť vás preniesť priamo do nemocničných priestorov, alebo na patológiu. Jeff Walker nepísal len nejaké bezduché fantázie o masakrovaní ľudí, ale sa priamo zaujímal o súdne lekárstvo a patológiu, preto nemôže prekvapiť mnoho odborných výrazov, na ktoré potrebujete medicínsky slovník. Navyše do nich primiešal veľkú dávku cynického humoru čím vznikajú až groteskne zapáchajúce texty. Je to vlastne intro prvej skladby Inpropagation, ktorá patrí k tomu najlepšiemu čo CD ponúka. Carcass tu jasne dokazujú, že spojiť Gring Core s Death a Thrash Metalom nie je vôbec zlý nápad. Michael Amott hneď v tomto úvodnom opuse predviedol svoje melodické sólo s choroboplodným feelingom. Mimochodom každé jedno sólo má svoj názov, samozrejme s medicínskym výrazom. Text pojednáva o chlapíkovi, ktorý spaľuje mŕtvoly za účelom hnojenia pôdy. Zastaviť sa musíme aj pri druhej hitovke Corporal Jigsore Quandary, ku ktorej natočili videoklip. Jej úvod sa vryje do pamäte asi ako prvý vďaka fanatickému nástupu bicích, do ktorých sa pripletú veľmi chytľavé Thrashové riffy. Bill Steer hrá sóla, ktoré sú drsnejšie a technickejšie. Text je o spájaní zvyškov mŕtvoly za účelom zistenia jej identity. Z každého jedného riffu, alebo úderu bicích cítiť zápach rozrezanej mŕtvoly, tomu sa nikto nevyhne. Oproti predošlým dvom albumom prešli zásadnou zmenou, Colin Richardson im úplne zmenil zvuk a vyčistil ho, aj keď toto prečistenie je len relatívne, vzhľadom na špinavosť prvých diel. Skladby sa výrazne natiahli, v priemere okolo 6 minút, štruktúry sú oveľa prepracovanejšie a hlavne zapracovali na zlepšení techniky hrania. So spevom vypomohli všetci štyria, ale hlavné slovo má Jeff Walker s vyšším priškripnutým škrekom, alebo Bill Steer s nízkym growlingom. Pedigree Butchery je zaujímavá skladba v tom, že do refrénu vložili akustické vyhrávky pre navodenie správnej atmosféry. Text je, ako už názov napovedá, o kŕmení psov zvyškami mŕtvych detských tiel. Druhou klipovkou je piata Incarnated Solvent Abuse, ktorá patrí k tým najťažším a má veľmi zaujímavý až groteskný text. Je o patológovi inhalujúcom výpary z mŕtvol ľudí, ktorí celý život inhalovali lepidlá. Carcass na rozdiel od iných kapiel sa tu snažia skladby vyvíjať stále dopredu, preto sa väčšinou vyhýbajú opakujúcim sa častiam. "Necroticism" je jednoducho ich najprogresívnejší a najkomplikovanejší album, neskôr sa zase vybrali skôr smerom k jednoduchším kompozíciám. Žiadna skladba tu nie je vysloveným ťahákom, celý materiál prúdi v rovnakej rovine a ani žiadny hudobník nevytŕča nad ostatných.
Ako celok pôsobí "Necroticism" veľmi chorobným patologickým dojmom, melódie, sóla, intrá aj texty navodzujú správnu makabróznu a groteskne desivú atmosféru akými morbídnymi spôsobmi sa dajú využiť a hlavne zneužiť nebohé ľudské schránky. Predstavuje absolútnu klasiku žánru a nepopierateľný vrchol ich tvorby vďaka ktorému ich začali brať viac vážne. Ak máte radi patológiu na odbornejšej úrovni, toto dielo je tá najlepšia možná voľba.
CARCASS "Necroticism - Descanting the Insalubrious", Earache Records CD´91, UK
8/48:08/ - Storm
https://www.facebook.com/OfficialCarcass
8/48:08/ - Storm
https://www.facebook.com/OfficialCarcass
