ASMODEUS „Oko Horovo“, Magick Disk Musick, CD´17, CZE

Život je stále jedno veľké prekvapenie, stále sa niečo udeje, nemusí to byť každý deň či týždeň, no vždy príde niečo čo vás zarazí, prekvapí alebo fascinuje, a je už úplne jedno či v dobrom alebo zlom, život je stále jedno veľké prekvapenie. Takýmto prekvapením je pre mňa určite nový album od klatovskej kapely ASMODEUS. Kapelu registrujem od skorých ranných 90tych rokov kedy som sa o nich dozvedel tuším z nejakých českých časákov typu Rock & Pop, alebo niečo podobné. Vždy ma fascinoval názov ich prvého albumu „Prosincová noc blíže neurčeného roku“, vtedy som sa ale k tejto veci nedokázal dostať, až o mnoho rokov neskôr som si toto dielo napočúval a žasol. Ďalšie albumy šli, aj keď neviem z akých dôvodov, mimo mňa, predovšetkým som zvedavý na ich predposledný album „Past na Davida Kleinera“, ktorý chvália všade kde som sa k tejto téme dostal. Vyšla ale nečakane novinka „Oko Horovo“, o ktorom treba napísať, že ide zrejme o ich najrýchlejšie napísaný album. Kapela proste vydala najskôr „Past...“ a potom mal byť na rade album „D. N. O.“, ktorý vyjde v roku 2020. ASMODEUS si ale pripravili prekvapenie pre fans v podobe rýchleho albumu „Oko Horovo“, to bolo napísané a nahrané za iba 4 mesiace, čo je dosť neuveriteľné. Predošlý album vznikal dlho, piplali sa s každým detailom, no tu zvolili úplne opačný proces, žiadne piplačky, hneď brať každý nápad, použiť ho a zakomponovať, no a čo z toho vzniklo? Popravde prvé počutie bolo u mňa ešte trochu chladné, dobré, ale nič z čoho by som vyletel. Už pri druhom ma začali fascinovať ústredné melódie, refrény, riffy, nápady, už som sa tešil na ďalšie a ďalšie počúvania, bolo to ako droga. Skladby sú na tomto albume tak silné a úderné, až ma striasa, nebudem opisovať jednotlivé skladby, pretože všetky sú vynikajúco napísané, podané, zahraté, atmosférické, dramatické, ironické a neviem aké ešte. ASMODEUS hrajú povedal by som progresívnejší Metal často koketujúci s technickejším Thrash Metalom, niekedy mi prídu ako česká Mekong Delta, ale berte to s nadhľadom, každá z kapiel má svoj jasný ksicht a zvuk. Prvá skladba Smečka prince Šavlozuba je ešte v umiernenejšom tempe, viac temná a plaziaca sa, predznamenáva prichádzajúce zlo v podobe krutého vládcu. Od ďalšej skladby Oko Horovo skladby pritvrdzujú, menia sa v krásne kompozičné manévre, majú rôzne zaujímavé momenty, nápady a hlavne vymakaný rytmus a dynamiku. Ich progresivita nie je tak mohutná a okatá ako napr. u Edain, alebo Mindwork, ich skladby sú o niečo viac civilnejšie, no progresivitu tu jednoznačne cítiť skoro z každého momentu. Skladby zväčša majú nepísané pravidlo, tvrdšie, technickejšie, ostré gitarové riffy striedať s jemnejšími melodickejšími, ktoré vždy vystúpia dopredu s refrénmi. Tu sa aj menia vokálne farby Miloša, pri tvrdších gitarách tvrdý a drsnejší prejav a pri melodickejších zas melodickejší spev, rovnako kvalitný a osobitý. Ale zas aby ste si nemysleli, tieto 2 základné polohy majú ešte ďalšie odtiene, tak napr. v Parazitovi z jeho hlasu cítiť niečo ako Petra Štěpána z XIII. Století, dokonca aj sekané riffy pripomínajú túto Gotickú legendu niekedy z ich stredného Metalovejšieho obdobia, ale veľmi pochybujem, že by šlo o zámer. ASMODEUS sú dostatočne sebestačnou a sofistikovanou kapelou než aby sa znižovali v napodobňovaní iných a zvlášť domácich kapiel. Skladby ponúkajú rôzne zákutia, vždy prekvapujú napr. návalom rýchlosti a pritvrdenia, alebo opačne, zjemnením a ešte silnejšou harmonickou linkou. Mňa osobne dosť bavia ich technickejšie a náročnejšie stavané momenty a že ich tu je, v týchto najlepšie vidno ako je táto kapela nie len zručná a talentovaná, ale aj skúsená. Chlapi vedia veľmi prirodzene prechádzať medzi týmito všetkými polohami, prejsť z najnáročnejšej do najjednoduchšej, z najtvrdšej do najjemnejšej, z komplikovaného technizovania sa preklopia do silne atmosférického oparu, čiže kompozícia je ich najsilnejšia stránka. Album plynie veľmi prirodzene a pre mňa vždy skončí až príliš skoro, práve preto sa teším na ich ďalšie nové, ale aj staré výzvy, ktorým sa určite postavím čelom. Ďalšou silnou stránkou ASMODEUS sú kvalitné texty, ktoré na seba znova zobral Honza Petričko a že ide o kvalitného textára sa presvedčíte ako sa do „Oka Horovho“ zahryznete. Ide o koncepčnejší album situovaný do dôb zašlých, ale nie zabudnutých, dostávame sa do starovekého Egypta, Alexandrie, postupne sa presúvame do Frýgie (dnes západné Turecko, tu sa zoznámime s Midasom, panovníkmi, ktorí v tej dobe pod týmto menom vládli. Koniec albumu nás zavedie ale ešte hlbšie, do sumerského mesta Ur, alebo do stok mezopotámskej rieky Ninive. V textoch sú aj narážky na kresťanské dejiny, ale stretneme sa aj s mytológiou, podivnými bytosťami, všetko zaobalené strašidelnou aurou. Miloš má perfektnú Češtinu, strieda mnohé polohy hlasu, všetko pôsobí akoby ste pozerali výpravný veľkofilm na obrovskom plátne. Album odporúčam každému milovníkovi hudby, Metalu, starých civilizácií, umenia vôbec. Jediná vec, ktorá ma mrzí, že nemá aspoň o 15 minút viac, ale dobrého málo býva. A najlepšia skladba pre mňa? Posledná Černé vody Ninive, bravo!