ASSASSIN „Combat Cathedral“, Steamhammer, CD´16, GER

ASSASSIN patria medzi menšie nemecké legendy Thrash Metalu, ich počiatky siahajú do roku 1983, čo je obdivuhodné, no na takú dobu existencie stihli vydať len päť albumov. Príčinou sú príliš dlhé rozstupy medzi nahrávkami, hlavne medzi „Interstellar Experience“ ´88 a „The Club“ ´05. Kapela bola v tej dobe rozpadnutá, ale dlhé intervaly sú aj medzi ich poslednými nahrávkami. Kapelu som nikdy nesledoval, ale napr. spomínaný „Interstellar Experience“ bola prvá originálna MC, ktorú som si kedy kúpil začiatkom 90tych rokoch. Aj ich debut „The Upcoming Terror“ sa počíta medzi veľmi vydarené albumy. Preto som bol dosť zvedavý ako ASSASSIN znejú dnes, keď pôvodná zostava je už ta tam a jedinou spojnicou medzi priepasťou času je Jurgen „Scholli“ Scholz, ktorý pôsobil v kapele pár rokov v jej začiatkoch, zostatok je už nová krv. Z nového albumu nie som dva krát nadšený, je to chytľavé, nadupané, dobrá produkcia, no aj tak mi stále niečo chýba, niečo, čo by ma dokázalo posadiť na riť. Hlavne musím napísať, že „Combat Cathedral“ je na mňa príliš skákavý a vokalista Ingo na mňa pôsobí síce energickým dojmom, ale jeho prejav mi príde v mnohých vokálnych momentoch dosť HC. Gitarové riffy sú často v poriadku a celkom zaujímavé, ale inokedy akoby som len počúval rytmické gitary, ktoré ani nič tak nevravia, len hrajú nejaké riffy. Skladby nedosahujú silnej úrovne, skôr by som povedal, že sa tu jedná o priemernú prácu a mnohé mladé Thrashové kapely ich strčia do vačku po všetkých stránkach. Materiál mi skutočne pripomína skôr nejakú mladú kapelu, ktorá nemá ešte tie skúsenosti z minulosti, ale aká irónia, že kapela vznikla dva roky po Metallice, kde je určitá tradícia, kvalita? Dokonca si myslím, že aj naše domáce slovenské alebo české Thrashové kapely dokázali vydať po rokoch dlhej existencie lepšie albumy ako „Combat Cathedral“. Ono je celkom počuť, že chlapi sa snažia a niektoré nápady sú celkom funkčné, zaujímavé sú aj zborovo vyspevované refrény, sú tu proste určité momenty, ktoré ma bavia, ale ako celok po konečnom dopočúvaní niekde viazne. So starými ASSASSIN už chlapi nemajú v podstate nič spoločné, akoby som počul niečo iné, len meno zostalo. Riffy sa v skladbách často opakujú, refrény idú často po sebe príliš veľa krát a neverím, že by týmto albumom dokázali v Thrashovom svete niečo dokázať. Ani Slayer už napr. nie je to čo býval, ale stále sa dajú počúvať a nemyslím, že padli do takej priemernej zóny ako ASSASSIN. V Thrash Metale musia byť skladby omnoho výraznejšie a silnejšie, musia to byť kovové hymny a album vám musí vmiesť do tváre dávku jedovatého popola. Na povrchu všetko celkom funguje, je počuť že chlapi dali do nahrávky veľa a hrať tiež vedia, len všetko padá na slabšej kompozícii a menšej chytľavosti. Taktiež si môžem porovnať túto nahrávku s novým EP Sodom, kde síce ešte nie je veľa nového materiálu, no Sodom znejú omnoho zaujímavejšie a zákernejšie. Ťažko opisovať pocity v recenzii z albumu, ktorý skoro vôbec nezaujal, navyše novinka nudí aj svojou prehnanou časomierou, ktorá sa približuje k skoro hodine. Myslím, že by sa ani nič také nestalo, keby sa ASSASSIN odobrali do večných lovíšt, aj tak veľa vody nenamútia a neviem či som ochotný ešte čakať na ich ďalší počin.