ATHEIST "Elements", Music for Nations CD´93, USA

Zrod a osud tohto diela bol pomerne zvláštny, poznačený podivnými okolnosťami. Kapela sa chcela rozpadnúť po predchádzajúcom "Unquestionable Presence", ale keďže mali podpísanú zmluvu na 3 albumy, museli sa viac menej nasilu dokopať aby stvorili ešte jedného nasledovníka. Možno aj to bol jeden z dôvodov prečo vznikol jeden z najoriginálnejších albumov všetkých čias v Death Metale. Celý proces kompozície, nahrávania a mixovania stihli za rekordne krátky čas 40 dní, čo svedčí o vysokej kreativite týchto hudobníkov. Vokalista Kelly Shaefer navyše dostal karpálny tunel, preto nahral už len rytmickú gitaru a museli povolať tretieho sólového gitaristu menom Frank Emmi, keďže Rand Burkey už nebol v kapele a vrátil sa k nim tesne pred nahrávaním. Stvorili tak nadčasové dielo, že ich väčšina DM komunity nepochopila a viac menej zavrhla vďaka nezvyčajne veľkému množstvu jazzových prvkov a zníženiu tvrdosti. Určitý podiel na zjemnení zvuku mala na svedomí možno aj zmena štúdia, kedy opustili vychýrené Morrisound a vymenili ho za neznáme Pro Media Studios. Hneď úvodný zelený opus Green dáva jasne najavo, že toto bude veľmi tvrdý oriešok aj pre technickejšie zameraných death metalistov, také jazzové variácie asi len málokto dokázal rozdýchať na prvé počutia. Určitou pomôckou na rýchlejšie pochopenie by mohla byť snáď len posilnená melodika a atmosféra jednotlivých kompozícií. Hneď po nej nasleduje jeden z najvyšších vrcholov albumu, geniálne tekutá vypalovačka Water s ešte jazzovejšími tempami a divnejšou atmosférou tečúcej vody. Kovová basovka je veľmi výrazne vytiahnutá dopredu a právom, pretože ak by sa skrývala za ostatné inštrumenty, album by stratil veľa zo svojej pestrosti. Tony Choy tu suverénne predvádza svoje jazzové prstolamy, ktoré sú miestami dôležitejšie než samotné gitary. Album obsahuje až 4 inštrumentálky, ale hneď tá prvá, Samba Briza, musela doraziť aj toho posledného poslucháča, ktorý ešte dúfal, že ATHEIST snáď nestratili úplne zdravý rozum. Týmto prekročili aj tú poslednú Death Metalovú hranicu a vybrali sa do zafajčeného nočného klubu zvíjajúceho sa v tónoch latinskej samby. Nahrali ju skôr ako experiment, ale ten im vyšiel, dodnes je to ich legendárna skladba. Opis ostatných opusov by bol už len zbytočným nosením dreva do lesa a naťahovaním recenzie. Aj napriek vysoko technickým výkonom všetkých zúčastnených, album nepôsobí prehnane exhibicionisticky. Technickejšie zameraní fans sa môžu zamerať na samotné inštrumenty a tí ostatní zase na špecifickú atmosféru. Pri počúvaní mám dojem akoby som sa prechádzal podivným múzeom kde vystavujú všetky elementy prírody od vody, vzduchu, cez oheň až po samotné zvieratá. Každá skladba dokonale zhudobňuje ten konkrétny element, čo sa pre tento štýl hodí. Pre neskúsené ucho môže "Elements" pôsobiť akoby si každý hudobník hral sám pre seba bez ohľadu na zvyšok, ale to je len povrchné zdanie, všetci sú dokonale zladení, existujú ešte oveľa náročnejšie a krkolomnejšie kapely v Jazzovom štýle. Lepšie nazvučenie si len ťažko predstaviť, taký hustý sound ako na prvých dvoch CDs, by sa na tento štýl vôbec nehodil. Potrebovali ho hlavne presvetliť a prevzdušniť, najmä basovka im dodáva pružnosť a ten správny ťah prúdu. Čo sa vytratilo oproti minulosti, sú najmä kopákové paľby a rýchle tremolo riffy, predsa len chceli nahrať niečo odlišné a to sa im podarilo. V booklete je uvedený na bicie Marcell Dissantos, ale nahral ich Josh Greenbaum. Aby som to zhrnul, nie je tu veľa toho, čo by sa dalo kritizovať. Nie každému kritikovi, alebo poslucháčovi musí vyhovovať daný štýl, alebo spôsob Kellyho spevu, ale to je len subjektívny pohľad. Prešlo už 24 rokov od jeho vydania a vôbec to nie je poznať, album má stále vysokú presvedčivosť a nadčasovosť, preto dokáže ľahko konkurovať aj dnešným nahrávkam. Je tak komplexne prešpekulovaný, že by sa dal počúvať aj v čisto inštrumentálnej forme, preto určite nebolo ľahké nafrázovať doň vokál, Kelly sa musel asi trochu zapotiť. Podobne ako "Spheres" od Pestilence, aj tento výtvor bol dlhé roky nedocenený vďaka svojej zdanlivej nepreniknuteľnosti a rovnako ich pochoval ako zmienených Holanďanov, alebo kolegov Cynic.