ATOMICIDE „Chaos Abomination“, Iron Bonehead Productions, CD´15, CHL

Wow, keď som si prvý krát vypočul nahrávku „Chaos Abomination“ od čílskych ATOMICIDE, neveril som vlastným ušiam! Takúto šialenosť som nečakal, vyrútil sa na mňa úžasne zahratý starý Death Metal a hneď som ocenil, že sa nesnažia znieť ako druhý Entombed, druhý Death, alebo Autopsy ako je to teraz v móde. Vždy ocením keď sa kapela nesnaží zaradiť ku nejakej kapele, ktorá už vyšliapala chodník a nejde len v ich šľapajach. Najbližšie majú ATOMICIDE asi ku starým Morbid Angel z obdobia „Abomination of Desolation“, alebo „Altars of Madnes“. Ale nerobia to takým okatým spôsobom ako napr. Pentagram Chile, ktorí ich doslovne rabujú, riffy, melódie, vokalistovo frázovanie atd. ATOMICIDE majú viac vlastnú hlavu a ich podobnosť so starými Morbid Angel vidím hlavne v podobnom druhu vyjadrenia, majú podobne husté riffy a taktiež podobný sound, no k Morbid Angel sa nepribližujú ani na 50%, hneď napíšem prečo. „Chaos Abomination“ som napočúvaval dosť dlho a stále som si nevedel zapamätať jediný song z albumu, všetko sa zlieva do jednej masy a skladby nemajú vnútornú silu, iba vonkajšiu. Už dávno som nepočul tak dobre znieť klasický Death Metal s tak zabijáckymi riffmi, tak démonické cítenie, perfekte odohraté bicie a infernálny vokál s miernym echom. Na prvé počutie je všetko v poriadku a kapela vyznieva ako božstvo. Sú štýloví, správne agresívni a hlavne ortodoxní. Len škoda, že nevedia skladby zosilniť a vytvoriť nesmrteľné hymny ako to dokázali kedysi MA. Aj teraz, keď mám album prepočutý snáď 20 aj viac krát, stále nechápem ich melodickým harmóniám. Nedá sa povedať že by to bolo spôsobené zámerným chaosom, poznám veľa kapiel, ktoré do svojej hudby vnášajú omnoho viac chaosu a sú pritom počúvateľnejší a „chytľavejší“, skladby majú svoju silu a o to ide. Taktiež mnohé War Metalové kapely používajú doslova nemelodické riffy s úplne plytkými harmóniami a aj tie mi prídu omnoho rozpoznateľnejšie, lenže ATOMICIDE z ďaleka War Metal nehrajú. Tým nechcem povedať, že by nevedeli komponovať, riffy vedia spájať šikovne a všetko pôsobí jednotným dojmom s logikou. Chcel by som vyzdvihnúť nejaké skladby, ktoré by vyčnievali nad ostatné, môžem to spraviť len v jedinom prípade a tým je posledný track Victorious Over The Ashes. Tu sa ako tak rysuje sľubná melodika vďaka vypúšťaním riffom, mimochodom sú to aj najatmosférickejšie riffy z celého albumu. Skladba tak hneď pôsobí úplne inak, je zapamätateľnejšia a hlbšia. Žiaľ o ostatných skladbách sa to povedať nedá a to ma mrzí, pretože ich forma je omnoho kompaktnejšia než obsah, ten je skoro prázdny. Presne opačne na mňa pôsobia už spomínaní Pentagram Chile, ich forma je slabá, riffy často málo husté, ale skladby vedia napísať tak, že majú svoju vnútornú silu. Ak by sa teda prepojili tieto dve kapely vonkajšou a vnútornou silou, to by bolo niečo! Páči sa mi, že ich hudba je veľmi hutná, riffy sú tak husto hrané, že tu nevzniká žiaden prázdny priestor presne ako na „Altars of Madness“. Bicie taktiež demolujú jedna radosť, výborná práca kopákov, klepačky sa na vás sypú ako z najstrmšieho kopca, dobre zvládnuté činely, prechody aj celkové rytmické výpady bicích. Vokál je radosť počúvať, nie je to len povinné brbotanie ako u mnohých retro OSDM kapiel, vokalista do toho dáva dušu, je zrozumiteľný, extrémny, charizmatický ako Vincent. Po tejto stránke majú na vrch pred väčšinou kapiel o ktorých sa často píše a rozpráva. Len po napočúvaní albumu nezostáva vo mne žiadna krvavá stopa, len dobrý pocit z dobre znejúceho Death Metalu. Práve takejto kapele by malo byť nad slnko jasné, ako je sila skladieb dôležitá, je to akoby ste pozerali na úžasný obraz namaľovaný fantastickou technikou, má to aj atmosféru, správne farby, len celkový námet je tak slaboduchý, že celkove zamrzí ten obrovský nevyužitý talent. Zaujímavé je, že v kapele pôsobí na base a vokáloch Atomizer, niekdajší člen Unaussprechlichen Kulten a bicman a gitarista tiež majú za sebou slušné pôsobenia v iných kapelách. „Chaos Abomination“ je už druhým albumom ATOMICIDE a o to mal byť po tejto stránke album vybrúsenejší, nuž je to škoda. Možno do tretice motyka vystrelí, možno by to chcelo prijať druhého gitaristu, ktorý by napísal kvalitnejšie skladby, no u mňa je to zatiaľ priemer.