ATREXIAL „Souverain“, Godz ov War Productions, CD´17, ESP

ATREXIAL je nová španielska kapela kombinujúca dva pre nás podstatné žánre, Black a Death Metal. „Souverain“ je ich prvou oficiálnou nahrávkou vôbec, najskôr si to vydali iba ako digitálny album v apríli, ale už v máji nahrávka vychádza u Godz ov War Production na CD. Hudobne majú ATREXIAL najbližšie k novej vlne Black Metalu, samozrejme občas tu možno zachytiť aj nejaké prvky z druhej vlny, no ich melodické a mystické smerovanie je jasné. Už úvodná skladba The Hideous Veil of Innocence je typickým príkladom novej vlny, jemné riffy pohrávajúce sa s temnotou podávajú svedectvo o šialenstve, skladba je silne melodická a dosť rýchlo zapamätateľná. Gitarové sólo tiež zachytáva ich harmonické pochody v silne melodickom duchu, niekedy mi pripomínajú až švédske kapely z 90tych rokov. Druhá skladba Under The Scourge of Lamashtu už nenesie tak výrazné sklony, síce je taktiež veľmi melodická oproti mnohým disonantným kapelám, ale oproti prvej skladbe nevyniká takou silnou charizmou, aj keď riffy sú celkom zaujímavé. Tu zas cítiť náznaky poľskej scény, konkrétne novšie Hate, alebo Behemoth. Kapela je na tom celkom dobre po kompozičnej stránke, riffy skvele nadväzujú na seba a vytvárajú zaujímavé hudobné obrazy, nie sú však až tak netradičné a výnimočné aby som z tohto padol na kolená. Albumu príliš neprospieva ani príliš čistý zvuk a produkcia, niekedy mám pocit akoby na mieste bicmana bola iba mašinka, všetko znie príliš dokonale, uhladene, údery sú totálne presné, činely čisté ako kryštál. Zvuk gitár je moderný, tiež dosť čistá práca, niekedy mám dojem akoby nahrávali v Abyss štúdiu, chýba mi viac tvrdosti a hutnej energie. Gitarista ale, ako som už spomenul, sa vie na šesťstrunovke dobre oháňať, dokáže skladať účinné riffy, ktoré sa mnohým budú páčiť, dokáže do nich vložiť kus atmosféry. Melodika ATREXIAL je na mňa však trochu príliš prepracovaná a okato melodická, možno by som sa nebál napísať aj prvoplánová. Materiál „Souverain“ nie je žiaden problém napočúvať, myslím, že takúto hudbu by zniesli aj zarytejší odporcovia extrémneho metalu. Harmónie, aj keď sú temné, prinášajú celkom príjemné vrstvenie, málo dramatické a šialené. Albumu dominuje tajomnosť a mystika, určite tomu napomáhajú aj klávesové plochy, ktoré ale nijako nevyčnievajú, skôr sú v dobrom súlade s gitarami a rozhodne to nimi nepreháňajú. Melodika je vo všeobecnosti dosť jednoduchá, ale účinná. Počas celého albumu je dosiahnutá rovnaká úroveň melodiky, nie je tu ani jeden pokus o vybočenie, alebo experiment, ktorý by nahrávku ozvláštnil, čo je na jednej strane z hľadiska ortodoxnosti dobre, na druhú stranu zas prináša trochu nudy a sterility. Čítal som pár recenzií na toto dielo kde kapelu prirovnávali ku rôznym kapelám, často som sa až čudoval k akým, ale nikde som nenarazil na meno, ktoré v ich hudbe občas počujem. Mám na mysli švédskych vizionárov a extraterestriálnych bádateľov Hypocrisy. V mnohých harmóniách, hlavne tremolových, sú cítiť podobné stupnice ako napr. na albumoch „Abducted“, alebo „The Final Chapter“, alebo „Hypocrisy“. Skúste sa pozorne započúvať do dvojice skladieb Shadows of The Nephilim Throne a hlavne po nej nasledujúcej Trinity. Ešte aj klávesy silne evokujú týchto náladotvorcov, taktiež frázovanie pripomína Petra, ale nemám im to za zlé, kapiel podobných Hypocrisy až tak veľa nie je. Mojou najobľúbenejšou skladbou z albumu sa stala The Ominious Silence, už po úvodnom hovorenom slove „Welcome to the worst nightmare of the....REALITY “ prichádza zaujímavé riffovanie plné dráždivého tajomna a mystických ilúzií, tu im tie harmónie sadli ešte o niečo lepšie ako v iných skladbách, a to nehovorím, že tie ostatné sú zlé, alebo slabé, vôbec nie. Len mám trochu problém s tou prvoplánovosťou, aj keď verím, že ATREXIAL to myslia úprimne a dali do toho všetko zo svojich schopností a umenia. Na môj vkus je však „Souverain“ príliš dlhým albumom, osobne by som ho skrátil aspoň na takých 40 minút, pretože veľa riffov sa dosť často opakuje a tým sú skladby zbytočne naťahované, nakoniec z toho vzniká necelá hodina cestovania atmosférickými sférami. Trochu mi chýba viac invenčnosti, menej umelých prvkov, príliš „mäkký“ sound, a koniec koncov, všetko mi tu skoro príde až príliš dokonalé, aj keď zlý album to určite nie je. Je mi jasné, že zasiahne mnohých.