AUTOKRATOR „The Obedience To Autorithy“, Third Eye Temple / Godz ov War Productions, Promo CD´16, FRA

Určite už mnohým fanúšikom extrémov neušlo meno AUTOKRATOR, kapela postavená na základoch N.K.V.D. kde sa jednalo skôr o industriálny Black Metal neľudského vyznenia. Jediný člen tejto kapely Loic.F sa zrejme myšlienkami a neskôr aj prakticky pohrával s Death Metalovou robustnosťou a zúrivosťou, kde do toho všetkého ešte dokáže pridať jemné prímesi Doom Metalovej skazenosti. Do AUTOKRATOR si ešte prizval vokalistu Davida Baileya, ktorý disponuje ultra ťažkým, no zrozumiteľnejším growlingom, ktorému nechýba démonické echo, čo v konečnom dôsledku vyznieva ako chorobný útvar v mŕtvej schránke. Ale po poriadku. Kapela už v minulosti vydala album „Autokrator“ a samozrejme ten som nemal možnosť počuť, predpokladám, že aj tam sa jednalo o podobnú porciu ťažkej degradácie hudby. AUTOKRATOR predstavujú Metal v jeho najextrémnejšej podobe so šialene rozleptaným a dunivým zvukom, ktorý pôsobí zároveň aj industriálne. Kapela prepája vlastne starý Death Metal značne nemelodického a nechytľavého štýlu, je to hlučný a duniaci cyklón s chaotickým, no monotónnym vyznením s industriálnymi prvkami. Aj keď si „The Obedience To Autorithy“ napočúvam a viem aj aký riff bude nasledovať, aký rytmický úsek príde, stále je to jedna veľká guľa šialenstva. Beštiálne rýchle a klepačkové masakre sa striedajú s pomalšími, kde zas AUTOKRATOR vyznievajú viac Heavy, no so skutočným Doomom nemajú príliš veľa spoločného. Prechody medzi týmito dvoma extrémami sú často prepojené tak, že v sekunde sa zmení celá nálada a z pomalého riffu je ohnivé tremolo. Gitarista nelieta prstami po pražcoch technickým štýlom ani nestrieda vysoké tóny s nízkymi, jeho hra je viac sterilnejšia a minimalisticky zaujímavá. Tento zámer má za následok pocity izolácie a mizantropie, beznádeje a šialenstva, hudba je však tak hustá a robustná, že by sa sem už nič nevošlo. Intenzita prekrýva akékoľvek nedostatky alebo kompozičné nedokonalosti, to samozrejme nemyslím v zmysle, že by autori nevedeli schopne skladať, skôr to, že táto hudba je presne takto myslená a vytvorená. Za bicími sedí neviditeľný elektronický škriatok, čo ale vôbec neprekáža, zvuk bicích je trochu industriálny a k mnohým tematickým a opakujúcim sa riffom sa to vyslovene hodí. Zo začiatku som dokonca ani netušil, že sa jedná o automat. AUTOKRATOR majú svojim spôsobom celkom blízko ku kapelám ako Portal, alebo Aevangelist, v ich hudbe je príliš málo ľudskosti a skôr tu prevláda chladnosť a cudzosť. AUTORKATOR nie je kapela na ktorú dostanete kedykoľvek alebo často chuť, musí prísť nejaká zvláštna chvíľa, náhoda, ťažko si to dáte do auta na bežné počúvanie, ale keď už ten moment príde, rovno vám utrhnú hlavu. Kapela sa zaujíma aj o netradičné témy vo svojich textoch, podobne ako u N.K.V.D. aj tu sa jedná o stret ťažkých zločinov z histórie, napr. zo starého Ríma až po rôzne totalitné režimy a ich následky na ľudstve. Album je ťažký na počúvanie a pochopenie, priepasť do ľudskej mysle, do jej najtemnejších zákutí a prepadlísk. Albumu nemožno uprieť značnú originalitu, nie v zmysle absolútneho novátorstva a novej cesty, ale kapiel podobného druhu, nenájdete veľa. „The Obedience To Autorithy“ vyšlo pod záštitou Godz ov War a Third Eye Temple s čiernobielym bookletom, kde bol použitý tvrdý papier na ktorom nezostávajú odtlačky. Po kapele sa obzerajú dosť silné labely, verím tomu, že ich ďalšie materiály už budú vydané už na nejakom Iron Bonehead alebo podobne.