AUTOKRATOR „Hammer of The Heretic“, Krucyator Productions, CD´18, FRA

Francúzi AUTOKRATOR sa s tým moc nepárajú, žiadne demá, Ep, splitká, idú rovno po albumoch. „Hammer of The Heretic“ je ich už tretím albumom, a ako sa hovorí, práve tretí album ukáže čo v kapele je, či sa zlepšuje, alebo či dokážu prekonať svoje prvé diela. Minule sme sa venovali predošlej nahrávke „The Obedience To Authority“, ktorá v mojich ušiach obstála. Novinka „Hammer of The Heretic“ vychádza pod značkou Krucyator a môžete na nej nájsť iba päť skladieb, no pri celkovej dĺžke 34:05 musí byť každému jasné, že nepôjde o krátke a úderné skladby, práve naopak. To, čo ma najviac fascinuje na ich Death Metale je, že sa ani najmenej nepokúšajú niekoho napodobňovať, neuveriteľné, veľkolepé a grandiózne! Normálne neverím, že stále existujú Death Metalové spolky bez pozerania sa do minulosti. Nejdená sa síce o pure Death Metal, oni sa škatuľkujú ako Death / Black, no s klasickým Black Metalom ako takým majú pramálo spoločné, snáď len temnú a pochmúrnu atmosféru. Úvodný riffing prvej Against Flesh And Blood môže trochu pripomenúť skvelé gitarové nájazdy z „Like An Ever Flowing Stream“ od Dismember, ale zrejme ide skôr o náhodu, no cítim tam krásnu podobu a nostalgiu. Po tomto úvode sa však ich hudba úplne zrúti a so švédskym komandom už nemajú absolútne nič spoločné. Ich hudbu je celkom ťažké opísať, pretože je ťažká aj na počúvanie aj na chápanie, pritom nehrajú nič technického ani komplikovaného. Sú to ťažké a zvrátené harmónie, ktoré vôbec nekoketujú s nejakou DM veličinou, ak by som ich však mal k niekomu aspoň vzdialene prirovnať, najbližšie budú mať asi k experimentom od Morbid Angel, pamätáte na tie uletené skladby z albumu „Heretic“ v závere? Ale to fakt len z diaľky, AUTOKRATOR sú celí vlastní a svojskí od základu. Gitary sú všeobecne hlboko ladené, niekedy sa musíte poriadne započúvať, pretože neviete či počúvate nejaké chorály z podzemia, alebo sú to riffy. Majú tupý a zemitý zvuk, pritom nevyznievajú ako matéria, ale skôr ako halucinácie, sny, predstavy. A v tomto sú jedineční. Kapely, ktoré používajú takýto typ ladenia a zvuku, sú ťažké a prítomné, AUTORKRATOR vás zoberú na okružnú cestu za galaxie poznania. Práve tento prvok je v ich hudbe ťažký a Black Metalový. Druhá vec Le Sang Impur je najdlhšou skladbou, bez nejakých tých sekúnd skoro 10 minút. Gitary niekedy znejú dosť ťažko a industriálne, akoby to bolo hrané robotom, alebo naprogramované, no zároveň vytvárajú nové druhy harmónií, ktoré si len ťažko budete pamätať a vyťahovať si ich z pamäte na počkanie. Pritom je to chytľavé, ale len do určitej miery. Materiál si po viacerých pozorných počutiach napočúvate, no po skončení albumu mám dojem, že to všetko odišlo kamsi do neznáma, pričom to vo mne necháva len úžasné pocity. Zvuk gitár je tiež rozleptaný a nervózne nesúrodý, mám pocit akoby to všetko držalo pokope len na oko, ale funguje to. V tejto skladbe sa dejú ohavné veci, máte pocit hlbokej priepasti a plameňov na jej dne, je to nepríjemné a nebezpečné zároveň. Bicie sú dosť rýchle vo väčšine rytmov, používajú nátlakový štýl bubnovania, ale nie spôsobom ako v brutal Death Metale. Robí to hlavne zvuk bicích, ten je apokalyptický a zadupaný pod zem. Kopáky znejú prapodivne, ani mľaskavo, ani basovo, ani plocho, ťažko to opísať. Najbasovejší je jednoznačne rytmičák, ktorý určuje hlavnú líniu rytmiky, ale nemusíte mať obavy, celkove sú bicie dosť technické a s gitarami držia podobnú pozíciu aby to neznelo príliš oddelene. Dôležitá je crashka, ktorá zahusťuje zvukový priestor, ale aj ostatné činely. Na konci skladby prichádza temná strašidelná ambientná pasáž, pripomína mi to obskúrne pokusy Švédov Mortaur, zimomriavky! Album rozdeľuje na polku skladba Interlude, ktorá pokračuje v podobnom ambientom duchu, zvuky ktoré sa valia z bedien sú akoby autenticky nahraté v pekle, mučenie, zvuky reťazí, v pozadí výkriky, čudné monochromatické klávesy, francúzsky jazyk do toho, psycho! Začiatok Hammer of The Heretic ma rozbíja na márne kúsky, atómy. Nespútané peklo, drviace riffy a bicie ako divízia tankovej batérie, po spomalení nastáva morbídna nálada, všetko spomalí na chvíľu aby to ukázalo svoju vnútornú tvár, no to netrvá dlho, skladba sa rozprúdi ako bes a vyčíňanie podivných tremolo riffov ma dovádza k šialenstvu. Až pri tejto skladbe si vlastne uvedomujem, že takto nejako by mohli znieť Morbid Angel, keby sa snažili napodobniť Blut Aus Nord, ale berte to samozrejme s rezervou, je to len taký môj momentálny dojem. V tomto kúsku sa dokonca nachádzajú aj gitarové sóla, ktoré sú ale tak podprahové, že ak to nebudete počúvať pozorne, uniknú vám. Sú počuť len minimálne a chaos obsiahnutý v nich ľahko splynie s celým totalitným masakrom. Gitarové partie mi niekedy pripomínajú bzučivé a temne hučiace bombardéry letiace nočnou oblohou. Tu sa objavujú aj pochodové rytmy bicích a AUTOKRATOR stále prekvapujú, desia. Posledná Inquisitio – Denunciato – Exceptio uzatvára celý tento mátožný blud ťažko definovateľnej hudby. Snáď najťažšie riffy zo všetkých, tu skutočne kladú dôraz na extrémnu ťažobu skoro až do brutal Death Metalového zohavenia, ale myslím, že klasický brutal DM fans by v tom nenašli pochopenie. Melodicky chladné, bezohľadné, na tomto nie je nič ľudského. Ešte som sa nepristavil pri vokáloch, tie sú rovnako zaujímavé ako celá produkcia AUTOKRATOR. Vokál je síce do určitej miery zrozumiteľný, ale aj odporný a odľudštený a zbavený akýchkoľvek emócií. Akoby mŕtvola dávkovala svoje zaklínania spoza zrkadla, hrôza! AUTORKATOR preukazujú viac zaujímavých nápadov temných vízií ako mnohé rôznymi labelmi preferované Death / Black ohavnosti, tak toto si nechám páčiť!