AUTOPSY "The Headless Ritual", Peaceville Records CD ´13, USA
Je nepísaným pravidlom, že v takom štýle, akým je Death Metal, má basovka väčšinou minimálny priestor na prejav, samozrejme mierim na klasický DM, nie na Jazz Death. Pamätám si, že v začiatkoch 90.rokov, keď začínal u nás ešte len vystrkovať rožky, asi len málokto dokázal identifikovať jej zvuk, nie to ešte počuť presne čo a ako hrá. Prvou nahrávkou, ktorá mi otvorila obzor do sveta basoviek, bol práve debut týchto pomätencov s názvom "Severed Survival" (´89). Dá sa povedať, že je na ňom rovnako, ak nie viac vpredu než samotné gitary. Časom sa postupne začala utápať v gitarových riffoch až sa dostala do normálu ostatných kapiel, škoda že aj dnes ju nemajú viac v popredí. Celá produkcia sa tiež stala modernejšou, predsa len 25 rokov je dlhá doba na to aby zostali stáť na mieste. Doteraz stihli naporciovať iba 6 albumov čo je na takú dobu málo, ale môže za to fakt, že patria medzi tých vyvolených, ktorí si prešli zmŕtvychvstaním. "The Headless Ritual" presne nadväzuje na svojho predchodcu, len tento krát upravili časomieru na bežnejší formát 45 minút. Znie viac profi a čistejšie, no stále s dostatočnou dávkou špinavosti, aj bicie majú správnu surovosť s tvrdým plechovejším rytmičákom. Živelnosť dosiahli tým, že všetky nástroje nahrali naraz, takto znejú ako z dokonale nazvučeného koncertu. Nemohli by spraviť nič horšie než nahrať každý nástroj samostatne s čo najčistejším umelým zvukom, tým by stratili všetko svoje kúzlo. Používajú viacero metód aby sa vyhli zdanlivej monotónnosti, nielen že často striedajú tempá, niektoré skladby sú veselšie crustové a druhé zase pochmúrne doomové, v niektorých sa objavia aj obe roviny. Toto zámerné vyhýbanie sa stredným tempám mali vždy spoločné hlavne s INCANTATION, aj preto boli kedysi akosi v tieni ostatných priamočiarejších veličín, ktoré dnes už často strácajú dych a do popredia vystupujú skôr takéto zoskupenia s netradičnejšími tempami. Najskôr boli ug kapely ovplyvnené hlavne INCANTATIONom a teraz preberajú štafetu AUTOPSY. Hlavným spoznávacím prvkom bola pre nich vždy strašidelnosť, ale na rozdiel od okultno satanskej na spôsob INCANTATION, ich strašidelnosť je viac úchylná až patologicky morbídna. Pri počúvaní tejto nahrávky sa dostanete do hororu Texas Chainsaw Massacre, takže počúvať ju osamote v nočnom lese by nebol najlepší nápad, samozrejme len v prípade ak nemáte radi úchylných šialencov s motorovou pílou. Zo skladieb by som upozornil hlavne na trojku She Is a Funeral, ktorá je zároveň najdlhšou a tu sa stretáme s púšťanými, až bluesovými riffmi vytvárajúcimi zvláštnu atmosféru. Pri konci príde pre AUTOPSY nezvyčajné sólo zachádzajúce až do Heavy Metalových teritórií. Štvorka Coffin Crawlers je najpomalšia a najpochmúrnejšia náladovka. Najkratšou je šestka Thorns and Ashes, ktorá plní skôr úlohu akejsi predohry k druhej polke albumu. Predposledná devina Running from the Goathead poteší hlavne fans Abscessu, pretože je najveselšia, s punkoidnými ambíciami. Kalifornia je v poslednej dobe akosi aktívna, okrem AUTOPSY teraz útočia DEEDS OF FLESH, VASTUM, SKELETAL REMAINS, DISGORGE tiež chystajú vydanie piateho CD a to som možno na niekoho ešte zabudol. AUTOPSY už dávno posunuli hranice DM do neprebádaných území, majú mnohých nasledovateľov, svoju úlohu si splnili, preto majú už nárok hrať si svoje a objavovanie nových obzorov prenechať iným, mladším spolubojovníkom.
10/44:15/ 9 Storm
http://www.reverbnation.com/autopsyofficial
Je nepísaným pravidlom, že v takom štýle, akým je Death Metal, má basovka väčšinou minimálny priestor na prejav, samozrejme mierim na klasický DM, nie na Jazz Death. Pamätám si, že v začiatkoch 90.rokov, keď začínal u nás ešte len vystrkovať rožky, asi len málokto dokázal identifikovať jej zvuk, nie to ešte počuť presne čo a ako hrá. Prvou nahrávkou, ktorá mi otvorila obzor do sveta basoviek, bol práve debut týchto pomätencov s názvom "Severed Survival" (´89). Dá sa povedať, že je na ňom rovnako, ak nie viac vpredu než samotné gitary. Časom sa postupne začala utápať v gitarových riffoch až sa dostala do normálu ostatných kapiel, škoda že aj dnes ju nemajú viac v popredí. Celá produkcia sa tiež stala modernejšou, predsa len 25 rokov je dlhá doba na to aby zostali stáť na mieste. Doteraz stihli naporciovať iba 6 albumov čo je na takú dobu málo, ale môže za to fakt, že patria medzi tých vyvolených, ktorí si prešli zmŕtvychvstaním. "The Headless Ritual" presne nadväzuje na svojho predchodcu, len tento krát upravili časomieru na bežnejší formát 45 minút. Znie viac profi a čistejšie, no stále s dostatočnou dávkou špinavosti, aj bicie majú správnu surovosť s tvrdým plechovejším rytmičákom. Živelnosť dosiahli tým, že všetky nástroje nahrali naraz, takto znejú ako z dokonale nazvučeného koncertu. Nemohli by spraviť nič horšie než nahrať každý nástroj samostatne s čo najčistejším umelým zvukom, tým by stratili všetko svoje kúzlo. Používajú viacero metód aby sa vyhli zdanlivej monotónnosti, nielen že často striedajú tempá, niektoré skladby sú veselšie crustové a druhé zase pochmúrne doomové, v niektorých sa objavia aj obe roviny. Toto zámerné vyhýbanie sa stredným tempám mali vždy spoločné hlavne s INCANTATION, aj preto boli kedysi akosi v tieni ostatných priamočiarejších veličín, ktoré dnes už často strácajú dych a do popredia vystupujú skôr takéto zoskupenia s netradičnejšími tempami. Najskôr boli ug kapely ovplyvnené hlavne INCANTATIONom a teraz preberajú štafetu AUTOPSY. Hlavným spoznávacím prvkom bola pre nich vždy strašidelnosť, ale na rozdiel od okultno satanskej na spôsob INCANTATION, ich strašidelnosť je viac úchylná až patologicky morbídna. Pri počúvaní tejto nahrávky sa dostanete do hororu Texas Chainsaw Massacre, takže počúvať ju osamote v nočnom lese by nebol najlepší nápad, samozrejme len v prípade ak nemáte radi úchylných šialencov s motorovou pílou. Zo skladieb by som upozornil hlavne na trojku She Is a Funeral, ktorá je zároveň najdlhšou a tu sa stretáme s púšťanými, až bluesovými riffmi vytvárajúcimi zvláštnu atmosféru. Pri konci príde pre AUTOPSY nezvyčajné sólo zachádzajúce až do Heavy Metalových teritórií. Štvorka Coffin Crawlers je najpomalšia a najpochmúrnejšia náladovka. Najkratšou je šestka Thorns and Ashes, ktorá plní skôr úlohu akejsi predohry k druhej polke albumu. Predposledná devina Running from the Goathead poteší hlavne fans Abscessu, pretože je najveselšia, s punkoidnými ambíciami. Kalifornia je v poslednej dobe akosi aktívna, okrem AUTOPSY teraz útočia DEEDS OF FLESH, VASTUM, SKELETAL REMAINS, DISGORGE tiež chystajú vydanie piateho CD a to som možno na niekoho ešte zabudol. AUTOPSY už dávno posunuli hranice DM do neprebádaných území, majú mnohých nasledovateľov, svoju úlohu si splnili, preto majú už nárok hrať si svoje a objavovanie nových obzorov prenechať iným, mladším spolubojovníkom.
10/44:15/ 9 Storm
http://www.reverbnation.com/autopsyofficial
