Kto by začiatkom 90.rokov tušil, že v dnešnej dobe budú AUTOPSY jednou z hlavných inšpirácií, ktoré slúžia ako vzor pre veľké množstvo ug DM kapiel? Kedysi boli viac menej v tieni a spolu s kapelami ako PUNGENT STENCH, alebo DECEASED patrili skôr do druhej DM ligy. S tretím posmrtným albumom sa akosi poponáhľali a servírujú presne to, čo vedia najlepšie, surový DM v jeho pravej podstate. Žiadne moderné ultra rýchle a pretechnizované umeliny, ale plesňou nasiaknutú hnilobu v zatuchnutej pivnici. Aj napriek modernejšej produkcii si stále zachovali potrebnú dávku špinavosti a zla tvoriacu hlavný element ich skazonosného ducha. Presne na to čakala väčšina ich fans a hneď na úvod môžem povedať, že určite nebudú sklamaní.
Siedma radovka útočí veľmi živelným a old schoolovým zvukom, ktorý je oproti predchodcovi ešte ťažší, takto nejako má znieť súčasný DM. Všetko dokonale počuť, ale zároveň zahmlené v surovej krvavosti minulých dekád. Keď sa lepšie započúvate, dokonca rozoznať aj basovku, čo je pre AUTOPSY veľkým prínosom. Perverzný vokál Chrisa Reiferta je tak svojský, že v dnešnej dobe je to už unikát, bez neho by kapela stratila možno aj polovicu svojej charizmy. Strieda niekoľko hlasových polôh od najhlbších growlingov až po vysoké jačáky. To bol hlavný znak starých kapiel, že sa dali rozoznať už len podľa vokálu a tento fakt mnoho dnešných kapiel podceňuje. Keď si ešte pripočítame jeho kreatívnu hru na bicie, vychádza z toho jednoducho DM génius a nemožno sa preto čudovať, že stál pri zrode tohto ohavného štýlu. AUTOPSY produkujú hudbu len pre špecifických fans, ktorí nepotrebujú v hudbe len klasické stredné chytľavé tempá, ale hlavne atmosféru strašidelnosti, nespútanú divokosť a striedanie rýchlejších pasáží s pomalšími. Nie každý sa dokáže naladiť na takéto striedanie temp a nálad. Hneď úvodná vypalovačka Savagery sa s ničím nepára a napáli to do vás s tak divokou energiou, že vás rozmetá na molekuly a atómy, toto je jediná skladba bez akýchkoľvek spomalení. Potom sa už rozvinie ich typická hra s morbídnymi melódiami, ktoré tvoria hlavný rozpoznávací prvok AUTOPSY. Niektoré riffy akoby boli ovplyvnené Thrash Metalom, prípadne novšou tvorbou CANNIBAL CORPSE, divoké až chaotické sóla pripomínajú SLAYERovské kontúry. Tentokrát zase nahrali jednu inštrumentálku, ktorá má za úlohu rozdeliť album na 2 odlišné časti. Po nej totiž nasledujú 4 skladby s viac menej experimentálnym nádychom, ale našťastie len v rámci svojho štýlu. Hneď prvá Deep Crimson Dreaming začína akoby melódiou Doom Rockových vecí 70.rokov. Viac sa v nich pohrali s netypickými tempami, alebo melódiami, niektoré dokonca aj mimo strašidelného spektra ako napr. desiata Parasitic Eye, ktorá znie ako cover starej rockovej legendy. Predposledná Burial patrí k tým najpomalším s tak ťažkými riffmi ako pol metráku hliny nad vami. Posledná skladba s netypickým názvom Autopsy ponúka všetko, čím si títo borci prešli od začiatku svojej hudobnej dráhy a tým zatĺkli posledný klinec do vašej rakvy.
Aj po tak krátkej dobe od "The Headless Ritual" dokázali znova nahrať prekliato zabijácky album, je až neuveriteľné kde sa v nich berie toľko nechutnej inšpirácie. Oproti "Macabre Eternal" skrátili časomieru o 20 minút, čo znamená minimum miesta pre vatu a oproti predchodcovi má novinka silnejšiu mŕtvolnú atmosféru. Dostane vás do náručia zombíkov a keď mu prepadnete, už sa ho nezbavíte. Týmto počinom dokázali, že majú v sebe stále schopnosť vyvrhnúť najohyzdnejší DM odpornej deštrukcie. Chris Reifert už nie je najmladší, preto je lepšie si jeho novinku užiť, ktovie ako dlho to ešte potiahne.
Siedma radovka útočí veľmi živelným a old schoolovým zvukom, ktorý je oproti predchodcovi ešte ťažší, takto nejako má znieť súčasný DM. Všetko dokonale počuť, ale zároveň zahmlené v surovej krvavosti minulých dekád. Keď sa lepšie započúvate, dokonca rozoznať aj basovku, čo je pre AUTOPSY veľkým prínosom. Perverzný vokál Chrisa Reiferta je tak svojský, že v dnešnej dobe je to už unikát, bez neho by kapela stratila možno aj polovicu svojej charizmy. Strieda niekoľko hlasových polôh od najhlbších growlingov až po vysoké jačáky. To bol hlavný znak starých kapiel, že sa dali rozoznať už len podľa vokálu a tento fakt mnoho dnešných kapiel podceňuje. Keď si ešte pripočítame jeho kreatívnu hru na bicie, vychádza z toho jednoducho DM génius a nemožno sa preto čudovať, že stál pri zrode tohto ohavného štýlu. AUTOPSY produkujú hudbu len pre špecifických fans, ktorí nepotrebujú v hudbe len klasické stredné chytľavé tempá, ale hlavne atmosféru strašidelnosti, nespútanú divokosť a striedanie rýchlejších pasáží s pomalšími. Nie každý sa dokáže naladiť na takéto striedanie temp a nálad. Hneď úvodná vypalovačka Savagery sa s ničím nepára a napáli to do vás s tak divokou energiou, že vás rozmetá na molekuly a atómy, toto je jediná skladba bez akýchkoľvek spomalení. Potom sa už rozvinie ich typická hra s morbídnymi melódiami, ktoré tvoria hlavný rozpoznávací prvok AUTOPSY. Niektoré riffy akoby boli ovplyvnené Thrash Metalom, prípadne novšou tvorbou CANNIBAL CORPSE, divoké až chaotické sóla pripomínajú SLAYERovské kontúry. Tentokrát zase nahrali jednu inštrumentálku, ktorá má za úlohu rozdeliť album na 2 odlišné časti. Po nej totiž nasledujú 4 skladby s viac menej experimentálnym nádychom, ale našťastie len v rámci svojho štýlu. Hneď prvá Deep Crimson Dreaming začína akoby melódiou Doom Rockových vecí 70.rokov. Viac sa v nich pohrali s netypickými tempami, alebo melódiami, niektoré dokonca aj mimo strašidelného spektra ako napr. desiata Parasitic Eye, ktorá znie ako cover starej rockovej legendy. Predposledná Burial patrí k tým najpomalším s tak ťažkými riffmi ako pol metráku hliny nad vami. Posledná skladba s netypickým názvom Autopsy ponúka všetko, čím si títo borci prešli od začiatku svojej hudobnej dráhy a tým zatĺkli posledný klinec do vašej rakvy.
Aj po tak krátkej dobe od "The Headless Ritual" dokázali znova nahrať prekliato zabijácky album, je až neuveriteľné kde sa v nich berie toľko nechutnej inšpirácie. Oproti "Macabre Eternal" skrátili časomieru o 20 minút, čo znamená minimum miesta pre vatu a oproti predchodcovi má novinka silnejšiu mŕtvolnú atmosféru. Dostane vás do náručia zombíkov a keď mu prepadnete, už sa ho nezbavíte. Týmto počinom dokázali, že majú v sebe stále schopnosť vyvrhnúť najohyzdnejší DM odpornej deštrukcie. Chris Reifert už nie je najmladší, preto je lepšie si jeho novinku užiť, ktovie ako dlho to ešte potiahne.
AUTOPSY "Tourniquets, Hacksaws and Graves", Peaceville Records CD ´14, USA
12/49:00/ 9,25 Storm
http://www.autopsydeathmetal.com/
12/49:00/ 9,25 Storm
http://www.autopsydeathmetal.com/
