„Muži nedovedou ocenit vlastní ženy. To přenechávají druhým.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
One Man Band kapiel pribúda stále viac, aspoň ja to tak pozorujem popri mojich recenziách. Často ide o projekt nejakého maníka zo známejšej kapely a dôvodov na to môže byť hneď niekoľko. Možno v jeho pôvodnej kapele nemá tak veľa priestoru pre komponovanie, alebo v primárnej bande sú upnutí na jeden žáner a tvorca projektu sa chce vyblázniť žánrovo úplne inak a podobne. Prípad kapely ABYSSAL VACUUM je podobným príbehom, Sébastiena Bessona môžete poznať hlavne z Ominious Shrine kde hrá na gitaru a spieva, z Dysylumn kde obsluhuje aj gitaru, aj basu aj vokál. No v jeho projekte ABYSSAL VACUUM má na starosti všetko, samozrejme bicie vyznievajú podozrivo synteticky, takže zrejme pôjde o automat, inak o ostatné sa postaral sám. Nahrávka „MMXVII“ je úplne prvou vecou, ktorú pod týmto názvom zatiaľ vydal, jeho vlastná vnútorná vízia sa tak zhmotnila a nadobudla nepekných kontúr. Musím povedať, že moc nie som priaznivcom podobných kapiel s automatom, ale pri ABYSSAL VACUUM musím dať klobúk dole. Atmosféra, ktorou disponuje toto digitálne EP (mimochodom, už bolo vydané aj v MC verzii pod Solar Asceticist Productions), je niečo, čo vás už od prvého počutia zanesie niekam do iných svetov, sfér. Skladby dostali jednoduché názvy I, II a III. Hudobne ide o atmosférický Black Metal tak trochu iného typu, tremolá lietajú v podivných pocitoch, skoro až snového, alebo medziplanetárneho charakteru. Neustále mám pri počúvaní pocit, že sa nachádzam v inej dimenzii, tento typ hudby ma dokáže preniesť do inej reality čo je zrejme spôsobené zvláštnym zvukom gitár kde svoju úlohu hrá určitý hall efekt a svojská estetika melodiky. Celé to pôsobí sféricky, tajomne, mysteriózne. Aj keď sa melódie v jednotlivých trackoch často opakujú, sú natoľko silné, že nemám problém sa im úplne poddať, vychutnávam si každú etapu skladby a zaujímavé vrstvenie gitarových harmónií, tak prirodzené a zároveň monumentálne. Cítim na svojej tvári pritom rozfúkaný prach neznámej planéty, horiace slnká na oblohe, tajomnú samotu izolácie a zvláštny pocit uspokojenia. Harmónie sú skôr pomalé, nečakajte žiadne technické parádičky či rýchlo sa meniace tóny, práve naopak. Tón je dlho držaný aby sa postupne menil v niečo beztvaré, no zároveň mohutné. Sébastien trafil melodiku dosť svojským spôsobom, niečo takéto v BM málokedy počuť, dôraz je absolútne kladený na melancholický a temný podtón, z ktorého srší neznámo a zatratenie, blúdenie ako cieľ. Trojica skladieb sa nesie v podobnom duchu vo všetkých aspektoch, dokonca ani automat mi v tomto prípade neprekáža, možno to bude jeho zvukom, alebo celkovým zasadením do gitarových plôch. Všetko pôsobí prirodzene a nie je tu nič, čo by narúšalo celkový koncept. Melódie a tok kompozície idú svojim vlastným tempom, skladby preto pôsobia ako pohlcovače vedomia, ukrajujú čas, priestor a vy si ani neuvedomíte ako tá 21 minútovka prebehne. Dosť solídny priestor dostala basa, keďže gitarovo sa nejedná o žiaden extrém, všetky basové tóniny sú skvele počuť a Sébastien to na štvorstrunovke dokáže dobre ako na šesťstrunovke. Povedal by som, že basgitara zohráva rovnako významnú úlohu ako charizmatické harmónie gitár, a smerovanie temp bicích vôbec neurazí, práve naopak, sú skvele napasované do toho všetkého. Prekvapením môže byť trochu vokál, ten nie je typicky Black Metalový, skôr spadá do Death Metalu, ide o hlbinný hukot z diaľky, alebo z podzemia. Našťastie to nie je obyčajný growling ala Cannibal Corpse, ale niečo démonické a poburujúce, tento typ vokálu sa sem vyslovene hodí. Ak sa k ABYSSAL VACUUM dostanete, určite oceníte túto kratšiu nahrávku, pokiaľ ste priaznivcami silného atmosférična a obskúrnych šialeností.
ABYSSAL VACUUM „MMXVII“, Self Released, Digital EP´17, FRA


3/20:55/ 8,75                                           Mortuary


https://abyssalvacuum.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]