CAVEMAN CULT „Supremaciá Primordial“, Larval Productions, EP´18, USA

Prenesme sa spolu naspäť o pár miliónov rokov dozadu, kedy po zemi chodil Homo Habilis, teda človek zručný, ktorý si dokázal už z kostí, dreva, ale aj kameňa opracovať lovecké zbrane pre vlastné prežitie. Tieto zbrane začal však využívať aj na zabíjanie svojho druhu pri mnohých primitívnych potyčkách, ktoré často končili surovou smrťou, ťažkými zraneniami a podobne. Prenesme sa do dôb, kedy tento človek žil ešte v jaskyni a jeho pudy prežitia boli tak primitívne a surové ako samotný zápach krvi, či plahočenie po smrti. Nástroje v tej dobe boli sekerky, motyky, hroty na paliciach, kladivá, čepeľovité nástroje, pazúriky, palice a podobne. Viete sa určite dobre vžiť do situácie kedy si to dvaja zarastení samci rozdali v neľútostnom súboji až pokiaľ jeden z nich nezostal ležať nehybne na zemi a ten druhý ho ešte pre istotu dorazil do hlavy z ktorej zostala len kašovitá hmota s kúskami lebečných kostí. Presne do tohto obdobia nás privádzajú floridskí CAVEMEN CULT, o ktorých sme sa zmieňovali už pri debute „Savage War Is Destiny“ z roku ´16. Trojčlenné komando primitívnych barbarov v zložení A. Antillon vokály a basa, R. Smith na bicích a H. Bosch na gitare sa vám pomôžu aspoň pomocou primitívneho Metalu vojny priblížiť túto dobu, kedy prežili len najsilnejší. Čo iné ako War Metal ako prostriedok by sa hodil k vyjadreniu tej najzverskejšej brutality a surovosti? Zabudnite na Bestial Warlust, alebo Blasphemy, kapely, ktoré oproti týmto matadorom zneli ešte dosť prepracovane, aj keď čo sa týka barbarskosti, intenzity a brutality boli na rovnakej vlnovej dĺžke. Osobne ma najviac z novinky „Supremaciá Primordial“ fascinuje hneď prvý zásek Impaled Humanity Ablaze, kde cítiť možno najviac „melodiky“, aj keď táto skladba pôsobí ako rana rovno do čela palicou, na ktorej konci sú ostré hroty ako klince. Harmonizácia gitár je bezútešná a tupá, primitívna a beštiálna. Surovosť by taká jednoznačne byť mala, bez kadejakých vylepšení a techniky, len sila a vojnová povaha. Ich hudba je chaosom samým o sebe, niektoré riffy znejú ako z Grindovej učebnice, len je im dodaný trochu iný charakter, chorobnosť a perverznosť je nahradená primárnym inštinktom zabíjania. Príde aj na sóla, tie sú taktiež odrazom pra- chaosu, myslím, že v nich netreba hľadať logiku či hudobné vyústenie do niečoho sofistikovaného, len náhodné škrípanie rýchlo meniace svoje tóniny, extrém nad extrém!
Taktiež by som upozornil na poslednú skladbu Legions of Black Vomit kde je kompozícia snáď najčlenitejšia, sóla najdivokejšie s pudom rozbíjať a ničiť a vokály sú ešte agonickejšie než v predošlých skladbách. Táto hudba cez vás prejde ako dobre nabrúsená primitívna sekera a vy si ešte v ten istý moment uvedomujete, že je práve s vami koniec, aj keď si ešte vidíte vlastnú krv, vytrhnuté mäso a v očiach máte šialený strach. Opisovať ešte bližšie ich hudbu nemá vlastne zmysel, snáď dodám, že gitarovo sa striedajú tupé tremolá a zasekávané barbarskosti, bicie ponúkajú surové, ale neutíchajúce tepanie do rytmičáku s kopákovým holokaustom a vokály besnejú ako vyčíňanie démona kamennej doby. Pre znalcov podobnej hudby určite skvelá práca, toto vidieť naživo, to musí byť masaker!