AYYUR „The Lunatic Creature“, Sentient Ruin Laboratories, EP´18, TUN

Z Tuniska je známych len tak málo Metalových kapiel, možno by ste ich narátali na prstoch jednej ruky, myslím kapely známejšie, o ktorých sa hovorí, nie hlboký underground známy len v ich oblasti. Práve AYYUR začali búrať hranice, no našťastie nie pre nejakú komerčnosť, či prvoplánové presadzovanie sa pomocou imageu alebo niečo podobné, za všetko hovorí len kvalitná hudba. Je zaujímavé, že práve Black Metalová kapela sa dokázala presadiť, podpísať zmluvu so slušným labelom a dosiahnuť, že o AYYUR sa píše skoro vo všetkých čierno metalových periodikách. Nemožno ani povedať, že by sa chlapi opreli o niečo originálne a začali budovať novátorské postupy, aj keď v ich melodike cítiť isté vlastné vibrácie, snáď ovplyvnené ich kultúrou či folklórom. Chlapi hrajú moderný Black Metal s vrstvenými jemnocitnými riffmi a atmosférickým zvukom, po vzore francúzskych, poľských, alebo islandských kapiel. Podarilo sa im namiešať zaujímavú zmes mystických pocitov, závanov tajomna starovekých afrických kultúr, ich zvykov, rituálov a života vôbec. Ak si vypočujete typických predstaviteľov napr. francúzskej BM scény, nájdete tam typické črty a svojského ducha, to isté sa dá povedať o charizmatickej islandskej scéne a z týchto oboch scén vychádza poľská, kde sa tiež hlavne pričinením Mgla začínajú diať originálne veci. Ak sa započúvam do AYYUR, cítim, že tiež si berú zo všetkých týchto scén niečo, ale ich estetika melodiky je zvláštne daná len im. Tiež majú v sebe kus melancholických pocitov, temnota preteká každým tónom a tempovo sa neženú nijak do rýchlostných manévrov. Pokúšajú sa skladby viesť vnútornou intuíciou a pomocou zvláštnych harmónií blúdiť po podsvetí, kde tma si podáva ruku so záhrobím. Viac ako na rýchlosť, agresivitu, alebo surovosť dbajú na umelecké maľovanie kompozičných štruktúr, skladby sú premyslené, precítené, hlboké, ale stále nepríjemne dramatické. EP obsahuje 4 skladby ponurej hudby, pričom zvuk nie je príliš výrazný, no má veľký priestor. Chcem tým povedať, že gitary nie sú ostré ako skalpel, skôr letmo narážajú na črepiny reality a snových vízií, bicie tiež nevytŕčajú nad gitary, sú dobre počuteľné a držia zvukovú hladinu spolu s gitarami. Ani vokály, aj keď sú zohavujúco mystické, nedráždia poslucháča. Znejú akoby prichádzali z hmly a okolitý priestor skôr tuším ako vidím, ale cítim, že je obrovský. Niektoré riffy sú možno až post Black Metalové, hlavne v prvej skladbe Lugubrious Fields v druhej polke, tu sa skladba dosť otvorí inštrumentálne a prejde do až astrálneho sveta, dynamika sa stiahne do úzadia, vokály ustúpia. Dagon aj Angra Mainyu obsluhujú gitary, pričom Angra aj spieva a nahral aj basu. Za bicími sedí Shaxul známy z pôsobenia v Deathspell Omega a svoje partie zahral dokonale. Podporuje svojou tlmenou a temnou dekadenciou mátožné a fantazmagorické vedenie gitár, z čoho vzniká priepasť zúfalstva. Najviac sa mi páči druhá skladba The Outcast, opierajúca sa o dráždivý mysticizmus, harmónie sú vybičované do nepríčetnosti a emócie otvárajú brány k šialenstvu. Chcem ešte podotknúť, že skladby AYYUR nie sú až tak výrazné ako napr. u niektorých kapiel zo scén, ktoré som spomínal, no majú vnútornú horiacu silu a keď pozerám na postavy v maskách z fotografie kapely, tá ich hudba akoby bola v tom zakódovaná. Kapela doteraz vydala len prvé EP, jedno demo a dve spliktá. Nové druhé EP je zaujímavým pohľadom do katakomb inej scény, a možno AYYUR vytvoria niečo tak špecifické, že ich budú nasledovať ďalšie kapely z ich oblasti.