AZARATH „In Extremis“, Agonia Records, CD´17, POL

Absolútne nechápem neustále prirovnávanie AZARATH k Behemoth, alebo Belphegor. Z môjho pohľadu majú spoločné len to, že hrajú cca podobný žáner, ženú to do temnoty celé a ešte tak s Behemoth krajinu pôvodu, to je asi tak všetko. Skôr by som videl bližšiu spojitosť s Krisiun aj to len sčasti. AZARATH sú nastavení na vyšší level rýchlosti a predvádzajú vysokú školu starého Black / Death Metalu v zúrivých vrstvách. Ak sa nečakane zjavia pomalšie gradujúce momenty, je tu určitá spojnica s Damnation, čo je celkom pochopiteľné, keďže Inferno aj Bart v tejto kapele pôsobili, alebo dokonca pôsobia! Práve táto podobnosť s Damnation ma teší, pretože je to moja najobľúbenejšia poľská kapela vôbec, dúfajme v ich triumfálny návrat. Ono nie je ľahké tvoriť silné skladby pri takejto rýchlosti, aby riffy vytvárali zaujímavé celky a nespadalo to všetko len po monotónne masakrovanie bez zmyslu a atmosféry. Toho sa AZARATH vyvarovali, sú to dosť skúsení hudobníci so zmyslom pre dobrú kompozíciu a neustále sa meniacu dynamiku v nej. Skladby z tohto hľadiska nenudia a ponúkajú neustále zaujímavé momenty, riffy, prechody, a dokonca je ich hudba aj melodická pri tom šialenom blaste. Tu platí ono zásadné, že „In Extremis“ treba vnímať ako celok a nie ako jednotlivé skladby, aj keď sú riffy pomerne rýchlo rozpoznateľné a rôzne, pri tej rýchlosti sa môže zdať, že ide o monotónnu jazdu. Tou to ale odsúdia len poslucháči povrchnejší a nedočkaví. Ja osobne v extrémnom Metale preferujem rôzne typy rytmiky než len rýchlosť, ale práve AZARATH patria ku kapelám, kde mi lomcovanie v extrémnosti neprekáža a vyslovene im to sedí. Tu je priam príklad toho ako vyťažiť z rýchlosti maximum, no verím, že nie každý má na to nervy. Preto ak nemáte radi kapely s totálne rýchlym prístupom k rytmike a zúrivými riffmi, ani sa nepokúšajte na AZARATH napojiť, pretože budete zničení. Ako som spomínal, riffy sa stále menia a Bart mení ich charakter celkom často. Technicky disponuje slušným arzenálom rozmanitosti, kde využíva hlavne rôzne spôsoby tremol a to v tak hustých sekvenciách, že po prvých počutiach môžete mať z toho guláš. Samozrejme využíva aj sekané, alebo polosekané, púšťané, myslím, že tu nájdete skoro všetky druhy základných riffov charakteristických pre old school Death / Black a dokonca aj niečo navyše. Hudbu AZARATH treba vnímať hĺbkovo, je nutné sa ponoriť hlbšie do štruktúr a pozorne počúvať prácu gitár a bicích. To, že Poliaci sú majstri gitarových sól, je nad slnko jasné. Nechápem kde sa u nich berie tento talent, napr. naše kapely sa majú stále čo učiť a pochybujem, že dosiahneme ich úroveň niekedy. Totiž ono treba komponovať v sólach rovnako kvalitne ako pri riffoch, ak nie ešte viac, preto je po tejto stránke „In Extremis“ excelentným príkladom ako majú takéto sóla znieť. Dôležitá je technika, správne načasovanie, chytľavosť, alebo chaos v nich, vyznenie v daný moment a cit správne vojsť do riffu. Mnoho kapiel pod sólami necháva slabšie riffy, pretože vtedy je sólo dominantné, AZARATH však neberú ohľad na to či ide sólo alebo nie, neustále predvádzajú plejádu ničivého a chorobného manévrovania a pestrosti. Preto na novinke vznikli skladby, ktoré sa budú stále počúvať a hrať, preto budú AZARATH šliapať na päty Behemothu a podobným kapelám, dokonca ich môžu v pohode prevalcovať. Nevravím že úplne všetko je tu vyhnané na maximálny možný level dokonalosti, len chcem povedať, že práve AZARATH sú tou kapelou, ktorá to s rýchlosťou zvláda najlepšie, mnoho kapiel stroskotáva na viacerých faktoroch. Je pravdou, že bicie dostali o trochu viac zvukového priestoru ako gitary, cítiť to hlavne v pasážach kedy gitary hrajú nižšie tóny a vtedy je treba viac nastražiť uši, pri výškových riffoch, sólach a vyhrávkach sú gitary dostatočne zrozumiteľné. Basa je ozvučená dobre, tiež je celkom vytiahnutá dopredu a hlavne niektoré kreácie aj prehlušujú kanonádu bicích a gitár, a práve vtedy je to zvukovo trochu prehnané, no myslím, že celkove je to zvládnuté. Ešte by som sa pristavil pri vokáloch, do takto rýchlej hudby je celkom ťažké frázovať, vokalista musí mať v sebe totálnu energiu a frázovať ako šialenec, to sa v tomto prípade podarilo. Necrosodom zvláda extrémne polohy svojho hrdla a skvele frázuje. Medzi najextrémnejšie partie určite patria rôzne extatické výkriky pripomínajúce rozzúrené zviera pripravené zabíjať. Na záver by som to zhrnul tak, že AZARATH rozhodne nesklamali a priniesli to, čo od nich fanúšikovia očakávajú. Devastujúci Black / Death vysokých kvalít, v tomto ranku nasadili latku dosť vysoko a atmosféricky často prekonávajú aj kapely, ktoré to s rytmami majú omnoho pestrejšie.