AZOTH „Purification of Trinity“, Tribulacion Productions, CD´17, COL

Z Kolumbie je určite najznámejšou kapelou Internal Suffering, mimo nich ešte trochu podľa mena poznám Goretrade a Carnivore Diprosopus čo sú dve Brutal Death Metalové akty v ktorých sa tiež objavili členovia IS. Teraz som ale narazil na dosť novú dvojčlennú bandu AZOTH a ich vznik je zapísaný na rok 2015. Dodnes však nič okrem recenzovaného debutu nevydali, „Purification of Trinity“ je ich prvou oficiálnou nahrávkou. Tu sa ale rozhodne o Brutal Death Metale baviť nebudeme, ale o kombinácii Black Metalu a Death Metalu v jeho okultnej a temnej podobe. Na prvé počutie ma uchvátila skladba tuším Ancient Hymn of Occult Glory (Rise of The Cosmic Serpent). Na AZOTH sa mi niečo páči a niečo nie, napr. ich gitarové sóla a niektoré časti sú celkom zaujímavé, akoby kombinovali niečo od Morbid Angel a Dissection. Ono to v podstate vôbec nie je zlý album, celkove vyznieva dosť zaujímavo a kompaktne, no prekáža mi skôr spôsob harmónii mnohých častí skladieb. Napr. v prvej skladbe Burning Through Centuries, na tejto mi nepríde nič extra zaujímavé ani príťažlivé, melodika mi príde ako súhrn mnohých harmónií, ktoré som počul už v minulosti, ale zahraté je to dobre. To už druhá spomínaná skladba Ancient Hymn of Occult Glory (Rise of The Cosmic Serpent) je hnaná iným harmonizačným tokom, vtesnali do nej záhadné a tajuplné, doslova okultné prvky, ktoré robia zo skladby zaujímavú vec. Harmónia mi príde o niečo zložitejšia a košatejšia, melodika akoby bola jemne ovplyvnená hudbou stredného východu, ale nesnažia sa vyslovene tvoriť arabské harmónie, niečo podobné používajú aj Morbid Angel, alebo Nile vo svojej tvorbe. Nepoužívajú jednoznačne prvky arabskej hudby, ale rozhodne sú ňou ovplyvnení a podobne to vnímam aj u AZOTH. V skladbe sú hrozivé tendencie, pôsobí nebezpečne a mysticky, a skvelé sóla to všetko len šperkujú. Dominus Falak, pôsobiaci na vokáloch a gitare, skladá sóla podobným spôsobom ako Azagthoth, často využíva chaos a naťahovanie strún pomocou kobylky, nie je to až tak chaotické ako u Slayer, no jeho štýl vedenia sól je pozoruhodný. V The Revealing of The Opposites mi zas základné harmonické celky prídu znova všeobecné a často používané, aj keď v konečnom dôsledku skladba nie je vôbec zlá. Hlavne prvé sólo priam ukážkovo zakomponoval Dominus do tejto melodicky členitej linky čím skladbu obohatil a dodal jej na príťažlivosti. Niečo podobné môžem povedať aj o druhom sóle, ktoré skladbu uzatvorí. Kur Ama je harmonicky trochu menej zvyčajná čo je dobrým znamením, v tomto tracku použili viac ťažších sekaných riffov a tie dobre dopĺňajú klasickými Black Metalovými tremolami, dokonca ich ešte ozvláštnili v určitých častiach o zaujímavé postupy. Určite nedosahuje originality druhej skladby, ale určite je lepšia ako zostatok skladieb, ktoré som doteraz prechádzal. Nasleduje On Fire Course. Začína Morbid Angel témou, ťažké, mohutné, komplexnejšie a prechádza znova do Black Metalového vírenia, táto vec tiež patrí medzi tie lepšie na „Purification of Trinity“ a tu môžem tiež napísať, že sóla sú perfektne zahraté a skomponované, Dominus má na toto talent a som rád že ho využíva a nehrá len strohé a povinné veci, ktoré sa zväčša očakávajú. Niektoré skladby mi prídu až príliš melodické a iné majú zas v sebe viac hĺbky a pozoruhodnej komplexnosti, neviem či je to ich prirodzený spôsob komponovania, alebo sú tu skladby staršie a novšie. V tejto skladbe cítim v harmóniách a hlavne v základných gitarových riffoch až niečo severské, že by vplyv Dissection? Asi hej, ale skôr z ich posledných diel. Takto by som mohol pokračovať až do konca, skladby sa striedajú v kvalite, no celkove mám z tejto kapely lepší pocit než som pôvodne očakával, dôležité je, že dokážu pracovať aj s náročnejšou tematikou. Kompozície im idú od ruky a mnohé naše domáce kapely by sa mohli od nich ešte veľa učiť. Navyše Dominus vie skladať spôsobom sily, zapamätateľnosti, dokáže sprostredkovať okultnú atmosféru, len niekedy mu z rúk vyletí príliš melodický riffing, ktorý ich z môjho pohľadu trochu zráža dolu. Po stránke bicích má Khem všetko pod kontrolou, nepôsobí staticky ani strojene, hrá prirodzene a vie sa ovládať aj v pomalých tiahlejších veciach ako napr. časť skladby Unification of The Purest Soul In The Chaos Dimensions. Tu do ťažkých a zvláštne rytmických riffov predvádza silné kopákové témy a to isté môžem povedať aj o vrchnej časti bicích. Album má klasický hrací čas a dobrú produkciu, jedná sa o silne atmosférickú hudbu, často zaujímavú, nebezpečnú a uhrančivú.