BLUT AUS NORD „Memoria Vetusta III: Saturnian Poetry“, Debemur Morti Productions, CD´14, FRA

Až takto blízko som sa k BLUT AUS NORD ešte nikdy nedostal, je to prvý album, ktorý som si od nich napočúval detailne a ani si netrúfam povedať koľko krát som ho prehltol. Pamätám si na album „Odinist“ ktorý na mňa pôsobil chladom vesmíru, zvláštna atmosféra, ale páčilo sa mi to. O tejto kapele sa hovorí už dosť dlho, ich diskografia je dosť bohatá, rozpracované sú zatiaľ dve trilógie „777“ a práve „Memoria Vetusa“, práve poslednou neviem či uzavreli trilógiu alebo to bude pokračovať ďalej. Novinka s názvom „Saturnian Poetry“ sa pre mnohých stala albumom roka, to u mňa síce nie, ale aj tak som s novinkou celkom spokojný. Vrcholom albumu je jednoznačne prvá skladba Paien, ak teda nepočítam intro Prelude. Dobre zvolili túto skladbu ako otvarák, prepracované harmonické gitarové linky vytvárajú nezameniteľné melódie vrývajúce sa pod kožu, prekvapili ma ale melodické vokály, ktoré sem pasujú sakra dobre. Samozrejme zväčša prevládala havranie krákoranie typické pre väčšinu BM vokalistov, no tie melodické partie pozdvihujú túto skladbu, ale aj celkove ich hudbu, ešte do vyšších levelov. To som ešte ale netušil, že najlepšia skladba je ukrytá hlboko v albume, až na samotnom konci. „Clarissima Mundi Lumini“ je postavená tak šialene, že žiadna iná skladba sa jej z tohto opusu nevyrovná ani z polovice, v tejto tiež dominujú úžasné melodické vokály ktoré sú úplným vrcholom, monumentálne a sférické! Navyše v tejto skladbe sú zrejme najprepracovanejšie gitary, jedna harmónia prebíja druhú, všetko je prirodzené a chémia hudby tu dosiahla svojho malého vrcholu v BM. Ostatné skladby ale tiež nezaostávajú, aj keď nedosahujú menovaných, stále majú svoje čaro, typickú atmosféru a originalitu BAN. Vindsval vie dobre pracovať s kompozíciou skladieb, dokáže meniť atmosféry priam na počkanie a taktiež má schopnosť prekvapiť poslucháča, keď epické melódie sa menia v iné, ešte epickejšie. Z gitár sa odparuje šialená atmosféra, ale snáď ešte väčšiu zásluhu na atmosfére majú klávesy, tie dokážu jednotlivé skladby posunúť do najmajestátnejších velehôr, niekedy si pripadám ako na inej planéte, kde je všetko nové a nepozemské. Ak si teda spočítame všetky tie klady, prepracované melódie vychádzajúce z dobrej kompozície, striedanie krákania s priam Emperorovskými čistými vokálmi, mimozemské klávesové plochy a celkovú atmosféru, album ponúka toho fakt veľa. Zápor albumu je v mojich ušiach ale v opakujúcich sa riffoch a tým i melódiách, aj keď sú sugestívne, niekedy by sa mohli meniť častejšie, tie tremolá potom totiž vyznievajú sterilne a nudne. Časomiery skladieb sa pohybujú približne na hranici ôsmych minút, majú teda dostatok priestoru pre rozvíjanie motívov a budovanie atmosféry, pritom som mal vždy pri počúvaní pocit, že skladby sú celkom krátke aj napriek častým opakujúcim sa riffom. Hudbe BAN dominujú predovšetkým melódie a atmosféra, prevládajú tremolá a rýchle kanonády klepačiek, málokedy tu narazíte na disharmóniu a chaos, je tu skôr poriadok a čistota žánru. Za pozornosť stojí prepracovaný obal od Necrolorda, jeho typická práca dobre korešpondujúca s hudbou.