Posilování a kulturistika, trénink i výživa
 
 
 
 
 
Pokiaľ by mala byť niektorá Black Metalová scéna vyzdvihnutá v rámci progresie, vizionárstva a novátorstva, myslím, že 3 najväčšie mená v tomto ohľade sú predovšetkým z francúzskeho teritória, pričom hneď za nimi myslím môžu stáť Island, Poľsko, Čechy atd. Mám na mysli konkrétne šialené mená ako Deathspell Omega, Aosoth a práve dnes recenzovaní BLUT AUS NORD. Táto partia si to reže napriek horiacimi poľami Black Metalu už z prvej polky 90tych rokov, kedy ešte prášili starý klasický Black Metal dajme tomu nórskeho strihu. Postupne sa ale začali prikláňať k menej tradičným a viac experimentálnym postupom, ba nakoniec sa stali až jednou z najsilnejších ikon, ktoré sa snažili Black Metal obohatiť o čo najnovšie prvky, no pritom si zachovali svoje Black Metalové jadro. Mnohým fanúšikom čierneho kovu v jeho najklasickejšej a najsurovejšej podobe môže hudba BAN pripadať príliš šialená a niektorým možno príde ako zradenie pôvodného odkazu. Myslím si, že novodobý Black Metal má ale takéto ambície už jasne vygravírované, pretože tento žáner je stále tak kreatívny, inšpirujúci a má stále veľa priestoru pre objavovanie nových postupov, či už hudobných, alebo atmosférických a spirituálnych na rozdiel od Death Metalu, ktorý z hľadiska novátorstva totálne vyhasína, alebo sa vydáva smerom, ktorý vyhovuje minimálnemu množstvu Death Metalistov. Opisovať album akým je „Deus Salutis Meae“ po jednotlivých stopách by bolo príliš komplikované a zdĺhavé, navyše si myslím, že máloktorý recenzent by si trúfol album tohto formátu tak hlboko opísať detailne. Detaily sú totiž pre BAN dosť dôležité a je na nich v podstate postavený celý album. Keď sa na toto dielo pozeráte z diaľky, môžete vidieť obrovskú mozaiku, ktorá je komplikovaná a hlboká sama o sebe, no pritom je zložená z mnohých častí, ktoré sú jednotlivo cez seba previazané a dávajú neraz aj viac zmyslov. To čo ohromí na BAN najviac, je použitie mŕtvych bicích, myslím tým sample a automat, máloktorá Black Metalová kapela a obzvlášť tak významného mena by si dovolila do tohto žánru zaradiť mašinky. Predovšetkým je to silné prehrešenie proti prirodzenosti Black Metalu ako takého, no BAN je kapelou, ktorá si to môže dovoliť, pretože ich umelecké slobodné vyjadrovanie je neobmedzené a môžu sa pustiť do akéhokoľvek toku. Porovnajte si hneď prvé dve skladby po intre, Chorea Macchaberoum je pomalšia a valivá mystifikácia fantastického strihu, melódie plynú ako zo zlého sna, navyše klávesy prenikajúce pozvoľna zozadu môžu trochu pripomínať skoré Mortiisove práce z čias Emperor. Hudobne však s nimi nemajú takmer nič spoločné, samozrejme aj Emperor bola vždy vizionárska a novátorská kapela, ale BAN sú dnes úplne inde, skúmajú niečo, čo ešte preskúmané nikdy nebolo. V tejto skladbe cítiť extrémne veľa negatívnych pocitov, a aj keď sa zdá, že ústredná harmónia sa postupne otvára a prelína do temnejších hĺbok, skutočne predstavuje jednu z najsilnejších skladieb albumu. Totálnu auru dotvárajú akési spirituálne čistejšie vokály, ktoré predstavujú cestu ľavej ruky. Hneď po nej nasledujúca Impius je akoby od inej kapely, harmónie už nie sú tak „melodické“ a ťahavé, ale presne naopak. Riffy sú dokonalou symbiózou medzi atonalitou a disonanciou, toto snáď nemôže pochádzať z ľudskej mysle. BAN pracujú s atonalitou trochu inak ako ich kolegovia a rovnako geniálni stúpenci Deathspell Omega. Riffy sú kdesi rozliate v prázdnom priestore, vákuové fantázie z mimo dimenzionálnych sfér sa prelínajú s halucináciami a nečistými prízrakmi. To, čo sa začne diať v druhej polke skladby, je niečo veľmi ohyzdné a strašidelné, takýto druh disonancie snáď ešte nikto nepoužil, akoby sa na vás škľabili tisíce hrôzostrašných tvárí a vy prelietate medzi nimi, šialenstvo dostáva novú podobu a tvár. Album obsahuje rôzne podivné ambientné skladby, ktoré celý album hádžu do ešte ponurejšieho tajomna, mystiky a sfér nadzmyslových. BAN sú jednoznačnými kráľmi jedovatých hadích serpentín v kompozičnom toku a brilantných disharmonických riffoch, niekedy mám pocit akoby som ich tóny nie len počul, ale aj vizuálne videl vo farebnom, ale polotmavom spektre. V skladbe Apostasis sa dejú ďalšie čudné strigônske ťahy a to ani nemusíte brať drogy k dosiahnutiu iných stavov vedomia, prelínania viacerých komplexných a netonálnych liniek z vás spraví chladnú obludu zbavenú akýchkoľvek pocitov. Je ťažké opísať čo sa tu deje, pretože tento album je ako studnica poznania, mystický zážitok a bezbožný trip do stratosfér obludnosti. Niekedy sa vynoria tak dokonalé mŕtvolné harmónie, že máte chuť byť už na druhej strane, na to vás hneď vystrašia príšerné fantazmagórie ako  zrkadliace sa odlesky záhrobia, že neviete kam sa vybrať, dokonalé bludisko a pomätenie mysle. Myslím, že naposledy som počul takto nové myšlienky a odkazy na posledných albumoch práve Deathspell Omega, alebo Inferno, no BAN idú snáď ešte ďalej, tento album sa stane základným kameňom novodobého halucinačného Black Metalu a inšpiráciou pre ďalšie kapely, ktoré ho môžu rozvíjať ešte ďalej. „Deus Salutis Meae“ má pritom len smiešnych skoro 34 minút, no to čo sa tu deje, je v rozpore snáď so všetkým.
BLUT AUS NORD „Deus Salutis Meae“, Debemur Morti Productions, CD´17, FRA


10/33:43/ 10                                           Mortuary


https://blutausnord.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]