BARBARIAN „Cult of The Empty Grave“, Hells Headbangers Records, CD´16, ITA

S talianskymi kapelami sa nestretávam príliš často, ani nepamätám akú kapelu som recenzoval naposledy, no dnes mi pristáli na tanieri Black / Speed / Thrasheri BARBARIAN. Kapela rozhodne stojí na old schoolových miskách váh, ani stopa po modernom alebo súčasnom Metale, jedine čo by som vytkol ako súčasné, je sound. Príliš čistoty, príliš jemné, chýba tomu viac špiny, drsnosti a drzosti. Hudobne BARBARIAN ani nie sú tak zlí, vychádzajú snáď zo starých Celtic Frost, no do tohto štýlu pridávajú aj kvapku Heavy Metalu, čo samozrejme robili aj Celtic Frost. Jedná sa už o tretí album kapely. Chlapi ale nepredvádzajú nič výnimočné, ich hudba je na mňa málo osobitá a pôsobivá. Veľmi jednoduché riffy, rytmy, melodika. Aj keď album ako tak funguje, chýba mi aj väčšie nasadenie, nasranosť a brutálnejšie a živelnejšie znenie. V niektorých momentoch mi príde, akoby hrali len z povinnosti, či z nudy. Možno ak by mali lepší zvuk, celá hudba by hneď dostala iný rozmer, pretože skladby ako tak chytľavé sú, dokonca majú aj undergroundového ducha a rozumejú žánru. Najväčšia chyba je, že všetko čo tu počujem, sa nachádza teraz tu a nič iné za tým už nevidím, nahrávka znie jednoducho sucho a malátne. Lepšie by spravili keby o niečo prepracovali aj gitarové linky a zdvojovali riffy, či vytvorili zaujímavé prelínačky dvoch gitár. Aj keď mám kapely tohto typu rád a často som možno až príliš zhovievavý k podobným kapelám, u BARBARIAN nefunguje presne chémia. Dokonca okrem Celtic Frost tu cítiť aj stopy po Motorhead, Sodom a Venom. Najlepšie to demonštruje skladba Absolute Metal, ktorá má najlepšie grády a pôsobí značne dynamickejšie a rýchlejšie so zaujímavými Celtic Frost rytmickými výpadmi, kde nechýba ani povestné uuuuuuaah! Ja by som určite inak nazvučil bicie, kopáky by som dal viac basovejšie a rytmičák viac plechový, vyzdvihol by som crahsku a celkove by som zmohutnel zvuk gitary. BARBARIAN v podstate len robia to čo iné kapely už zahrali pred desiatkami rokov, so súčasným zvukom a nie s takou šialenou invenciou a fanatizmom. Taktiež by som rád napísal, že aj samotné gitarové sóla pôsobia podobne ako aj samotné nosné riffy, chýba im okúzľujúce čaro, atmosféra a viac divokosti v srdci. Rozhodne sa však nejedná o žiadnu tragédiu, „Cult of The Empty Grave“ sa počúvať dá a určite si nájde aj svojich fanúšikov. Niektoré skladby pôsobia kompozične lepšie, iné sú skôr len priemerným odvarom odkazu spomínaných legiend. Vcelku sympatická je časomiera albumu, ktorá nedosahuje ani 35 minút, keby takýto album trval 45 minút a viac, určite by som sa už nudil. Trochu nechápem krok HHR keď zobrali pod seba túto kapelu, myslím, že v undergorunde sa dajú nájsť aj zaujímavejšie a invenčnejšie kapely.