Posilování a kulturistika, trénink i výživa
 
 
 
 
 
Mnohí z vás už určite BESTIA ARCANA poznajú z ich predošlého albumu „To Anabainon Ek Tes Abyssu“, ja som to šťastie nemal, aj keď meno mi niečo hovorilo, dostávam sa až k ich aktuálnej novinke „Holókauston“. Pre spresnenie zas tým, ktorí doteraz túto hydru neregistrovali, jedná sa skôr o projekt troch členov pôsobiacich aj v mnohých ďalších kapelách, pre zaujímavosť zmienim aspoň Nightbringer, Akhlys, Enthroned, Lvcifyre a to by snáď aj stačilo. Hudba tohto beštiálneho tria nemôže ponúkať nič iné ako okultný a nihilistický Black Metal úrovne tretej vlny, sem tam prepojený s druhou vlnou. Za povšimnutie určite stojí skvelý obal od Davida. S. Herreriasa, ktorý ozdobil obaly aj pre také kapely ako Nightbringer, alebo Irkallian Oracle, naozaj výnimočná a do detailu dotiahnutá práca. Lenže presne toto môžem aplikovať aj na hudbu BESTIA ARCANA, určite bude po vôli každému fanúšikovi hlavne kapiel Nightbringer a Akhlys. Album je zošitý zo štyroch skladieb a keďže sa jedná o riadny dlhohrajúci album, každému musí byť jasné, že skladby nebudú mať 3, alebo 5 minút, ale minimálne 10 a viac. O „Holókauston“ môžem napísať, že sa jedná o veľmi hustý Black Metal, na to, že sa jedná len o trio, nie je v ich hudbe miesto snáď pre nič ďalšie. Už len zvuk gitár a bicích je tak natlakovaný, že máte pocit akoby použili aspoň 3 gitary a aspoň dvoje bicie, navyše tu máme slabo znejúcu basu zahlušenú pod všetkým tým návalom hluku a chaosu a taktiež sa sem pletú akési orchestrácie, teda zvuky pripomínajúce dekadentný orkestr, niečo podobné už kedysi robili Emperor na svojich starých, ale aj novších dielach. Skutočne neviem identifikovať či sa jedná o sample, alebo to všetko vychádza len z toho prekliateho zvuku. Gitary sú prepracované a dotiahnuté podobne ako u Nightbringer, sú to vyslovene kaskády lomoziacich a často aj disonantných liniek. Niekedy je celkom ťažké identifikovať ich harmónie, pretože sú hrané s neuveriteľným hnevom a nenávisťou, kde tu ich energia prejde do nejakej pískačky, ktorá vás tak trochu zorientuje a uvedomíte si, že prišlo aj spomalenie a mierne zvoľnenie. Je to ako precitnutie zo sna, aj to len na okamih, otáčate pomaly hlavou, lapáte po dychu, bol to všetko len sen? O chvíľu ste ale zas v hladine theta, atakovaní Géniami a ďalšími bytosťami, ktoré do vás búšia zo všetkých strán. Toto nie je typ Black Metalu kde skladby tvoria rýchlo napočúvateľnú schému tónov a riffov, tu vás zahltí chaos a demonštrácia hlukového zla. Snáď menšou výnimkou je skladba Howling, kde sa tempá spomalia do dosť veľkej mieri a na dosť dlhý čas. Viac púšťaných gitarových tónov, potom sa to celé dokonca presúva do až rituálnych polôh, spevov, rituálneho bubnovania, no ani tak nepoľavuje barikáda ľahkého poznania či čistých harmónií. Pocity akoby ste sa dostali do ríše mŕtvych podľa starovekých náuk poznania. Gitara má navyše mierne echo čo pôsobí v určitých častiach až psychadelicky, transcendentálne, je to ako sféra nevedomia, alebo pád do hlbín nekonečnosti. Posledná vec Iniquity začína tiež pomalou gitarovou hrou, ale po niekoľkých chvíľach sa znova ocitáme za zrkadlom reality a snov. V tomto songu vyšla jedna z najzapamätateľnejších liniek pripomínajúca geniálne vyhrávky Emperor, tá ako sa objaví, tak aj rýchlo skolabuje a chaos naberá ešte väčšmi na sile. Kompozície samotných skladieb sú celkom rébusovité, ťažko rozpoznateľné a dosť ťažko sa dajú sledovať, prstolamy gitaristu vedú poslucháčovu psychiku k extrémom a často mám dojem akoby sa všetko zlievalo v jeden celok. Pritom je všetko premyslené, za to všetko môžu hlavne tie najrýchlejšie časti, tvoriace tak 70% celého materiálu. Niektoré tremolá nie sú hrané v jednoduchej priamej harmónii, ale vyznievajú akoby sa chveli alebo až triasli v jadre ničoty, z toho všetkého ide potom hlava bokom. Mne osobne sa tento chaotický a disonantný prístup páči, je to iný spôsob disonancie aký používajú napr. Deathspell Omega, Portal, alebo Svartidaudi, oni sú zamotaní až do atonality. Na počúvanie tohto kúsku odporúčam kvalitnejšie slúchadlá, pustiť si „Holókauston“ napr. v aute so slabšími reproduktormi, nepochopíte z toho ani nulu. Album celkove pôsobí ako generátor totálneho zla, negatívnosť kumuluje najtemnejšie rozkoše a najzvrátenejšie predstavy, zahráva sa s vašim podvedomím. Rozdiel medzi Nightbringer a BESTIA ARCANA je dosť malá, kto má napočúvané obe kapely, určite tam nejaké rozdiely odhalí, povrchnejší, alebo nezainteresovaný človek si určite bude myslieť, že sa jedná v podstate o to isté. Toto je nahrávka, ktorá by sa dala označiť ako nová vlna amerického Black Metalu.
BESTIA ARCANA „Holókauston“, Dark Descent Records, CD´17, USA


4/41:28/ 9                                            Mortuary


https://www.facebook.com/bestiarcana
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]