BARSHASKETH „Barshasketh“, World Terror Committee, CD´19, NZ / SCOT

Štvrtý album v poradí a zároveň prvý u World Terror Committee, to je základná bilancia novozélandského / škótskeho ansámblu BARSHASKETH. Zoskupenie okolo Kriegsta (vokál, basa, gitara) zatiaľ nenamútilo toľko vody ako napr. iné kapely Mgla, Svartidaudi, alebo Nightbringer, no všetko sa môže a musí zmeniť teraz. Vydanie pod touto renomovanou značkou zaručí kapele lepšiu propagáciu a na druhej strane, „Barshasketh“ je doteraz ich najlepšou nahrávkou v rámci ich diskografie. Ich Black Metal je ortodoxný a jedovatý, myslím, že táto kapela je často podceňovaná a v mnohých aspektoch dokáže nakopať prdel mnohým známejším menám, ktoré sú zas často preceňované a umelo hnané. Z novinky cítim absolútnu zodpovednosť a čisté odhodlanie vytvoriť tak silný materiál, ako je to len možné. Ak sa pozorne započúvate do riffov Kriegsta a GM, nemožno si nevšimnúť perfekcionistický prístup ku komponovaniu, kladenie dôrazu na silu okamihu, vytiahnutie atmosféry po strop, ale aj patričné technické vymoženosti, ktoré sa v niektorých ohľadoch dajú zrovnať s epickými dielami nórskych Emperor. Napr. aj Američania Nightbringer dosť od týchto majstrov berú inšpiráciu, no BARSHASKETH len sčasti. Niektoré momenty ich môžu pripomínať, inde možno cítiť vplyv Dissection, no určite nie sú vykrádači, alebo plagiátori podobných kapiel. Ich cesta je len v určitých uhloch podobná, no základná myšlienka je jedinečná. Skladateľsky sa dali na dosť náročnú cestu, štruktúry sú zaujímavo stavané a vrstvenie gitár a ich zvuku je kľúčovým momentom diela. Ak sa pozorne budete sústrediť na gitary, zistíte že všetko tu sedí do posledných detailov, komplexné podanie v takom rozsahu, až sa môžu mozgové bunky zahriať na vysokú teplotu. Celkom zaujímavo môžu skladby vyzerať v notovom zápise. Aj keď ide o album s mimoriadne prepracovanou ideou, skladby z vonku vyznievajú pevne, melodicky a prirodzene. Melodika harmónií je brilantná v každom ohľade, cez jej kľukaté cesty sa dostanete do hlbín a labyrintu diela a budete obdivovať hrôzostrašné krásy podvedomia, vesmíru, ale aj majestátnych hôr z nočnej optiky. BARSHASKETH pospájali alebo prepojili viac vrstiev perspektív, čo sa podarí máloktorej kapele, väčšinou sa jedna banda sústredí buď na hlbinný, vesmírny, alebo spirituálny aspekt, tu je akoby všetko. Pritom to nevyznieva prvoplánovo, že by sa chceli vrhnúť všade a získať na svoju stranu čo najväčší počet fanúšikov. Kapela, zdá sa, má mnoho skúseností z rôznych oblastí okultizmu, spirituality, ale aj ľudského vedomia, čo náležite dokážu pretaviť do kolosálneho pôžitku pre tých, ktorí budú otvorení a dokážu sa naladiť na ich sféru vedomia. V skladbách nedominuje len jednostranná tonalita, v jednej stope sa prelínajú viaceré vrstvy melodiky v prísne stavaných hradbách tak, aby to bola typická forma a nie zblúdilé experimentovanie. Vytvoriť si vlastný štýl a charakter melodiky je snáď jedna z najoriginálnejších ciest, ktorú môže hudobník a umelec vypovedať. Už len úvod prvej skladby Vacillation je nádherný, všímam si prepojenie jemnej estetiky duchovna s niečím odporným a zlovestným, jednoducho prepájajú krásu s hrôzou. Silné momenty prichádzajú jeden za druhým a poslucháč je tak vystavený silným emóciám, jedovatosti, magnetickej búrke, ale aj okultným podmaňujúcim silám. Každá skladba je kapitola sama o sebe, dá sa pitvať dopodrobna a silná obrazotvornosť môže vo vás vyvolať zaujímavé obrazce. Ich obraz ale nie je úplne čistý a jasný, aj napriek silnej melodike tu možno natrafiť na psychadelické motívy moderného Black Metalu koketujúc s disharmóniou až miernou atonalitou. Je to až taký poddruh harmónií a zvukových vrstiev, ktoré mňa osobne neomrzia, dá sa počúvať stále dokola a vždy fascinuje. Snažili sa do každého songu vštiepiť inú hudobnú myšlienku a výraz, čo si všimnú len pozornejší poslucháči, keďže „Barshasketh“ možno označiť aj termínom ortodoxný. Pre povrchných aj tak bude štvrtý album len melodickým Black Metalom bežného typu. Rád by som upozornil na skladbu Consciousness II, ktorá pre mňa predstavuje najvyššie blaho a možno to, čomu by som prirazil termín zlatý rez. V prvej polke skladby sú riffy a ich charakter jednoducho geniálne, pritom skladba pracuje neskôr zas iným smerom, no stále ma to drží vysoko naladeného. Absolútnu pochvalu si zaslúžia aj bicman MK a basák BB. Obaja pracujú tak tvrdo ako gitaristi, započúvajte sa do úžasných ohýbaných tónin basovej gitary, je počuť aj cez stenu dvoch gitár a to neustále. Jeho prínos je fantastický, sám si určuje vlastné basové linky a len sem tam sa zosúladí s gitarovými, to sa v BM málokedy počuje. Bicie sú vražedné až na podlahu, v mĺkvejších, alebo komornejších momentoch (tým nechcem povedať v slabších!) dokáže MK výborne držať dynamiku celej nahrávky a jeho hra je presná, technická, ale aj klasicky čierna. O dokonalom zvuku sa snáď nemusím zmieňovať, všetko je počuť tak ako treba a aj keď je to zvuk moderný patriaci kapelám z Islandu, alebo Francúzska, počúva sa všetko bez dychu. Na začiatok roka tu máme teda poriadnu výzvu, „Barshasketh“ je vysoko štandardným dielom s osmičkou vyvážených skladieb, ktoré obstoja ako jednotlivé celky, tak aj ako koncept.