„Kdo se umí smát sám sobě, má právo smát se smát všemu ostatnímu, co mu k smíchu připadá.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
„The Return...“ býva a často právom označovaný ako základný kameň Black Metalu všeobecne, no pre mňa sú to skôr prvé diela Venom, ale aj „Bathory“, aj keď tieto diela mali ešte dosť dočinenia s Rock´n´Rollom, alebo Punkom, ale aj taký bol prvý Black Metal. Ak sa teda chceme baviť o čistom Black Metale, tak dajme tomu, že až druhý album by mal byť základom a to hlavne vďaka rytmike. Oproti debutu obsahuje „The Return...“ dosť odlišný spôsob bubnovania, aj keď oba štýly boli vcelku jednoduché a priamočiare. Dokonca by som povedal, že na debute boli bicie ešte variabilnejšie, aj keď nie tak priamočiare. Na druhom albume máme jednoducho monotónne bubnovanie, ktoré by zvládol bez problémov aj začínajúci bubeník so základmi. Minimálne používanie prechodov, kopák skoro vôbec nepočuť, činely rozsypané ako múka po zemi. Čo sa týka zvuku, na „The Return...“ je už počuť, že sa nahrávalo v štúdiu, nevravím, že zvuk je ideálny, alebo lepší ako na „Bathory“, mne viac rezal ten primitívny garážový, kde bola dosiahnutá ešte hrozivejšia podoba. Tu už predsa len boli lepšie zvládnuté stredo basy, ale aj väzby medzi gitarami, basou a bicími, cítiť to, aj keď na svoju dobu tie štúdiá si ešte dosť ťažko zvykali na takýto extrém a vlastne sa ešte len hľadali cesty ako dosiahnuť niečo zaujímavé. Sympatické však je, že stále je to zvuk dosť neučesaný a špinavý. Neviem na koľko to bolo Quorthonovým zámerom, no na dobu nahrávania ide aj tak o celkom slušný posun. Najlepšie dopadli asi gitarové sóla, tie už zneli celkom priebojne a výrazne, pripomínajú zvuk ranných Heavy Metalových kapiel z demo čias. Vo väčšine skladieb sa Quorthon zbavil toho Rock´n´Roll / Punk štýlu a väčšina riffov už bola vedená ako tremolá, aj keď zďaleka nie tak rýchlo ako o nejakých tých 7 rokov neskôr. Na svoju dobu však ide i tak o pomerne besné a divoké vyčíňanie. Album sa počúva dobre i dnes, pretože je v ňom silný odtlačok 80tych rokov, autenticita, prirodzenosť a úprimnosť podania. Oproti „Bathory“ sa mi zdajú gitary viac chaotické a menej zrozumiteľné, samozrejme máme tu aj strhujúce momenty a skladby, ktoré sa na albume vynímajú najviac: Born For Burning, The Rite of Darkness, alebo Reap of Evil, no mne tu chýbajú také hymny ako Hades, Reaper, Necromancy, vlastne to menujem skladbu po skladbe z debutu. Quorthon sa na tomto albume zbavil Heavy Metalových refrénov, čím vlastne dal vzniknúť tomu pure Black Metalu. Ak sa do skladieb dobre započúvam, úplne tam cítim z čoho vychádzali na začiatku napr. Dark Throne, len oni pridali viac rýchlosti, iný zvuk, iný typ vokálov, viac chladu, mizantropie a podobne. Stratila sa oná chytľavosť, na druhej strane treba vyzdvihnúť chorobnú túžbu byť ešte extrémnejší, morbídnejší. Páči sa mi zvuk gitary, hlavne partie kde hrá osamotene, vtedy to znie fakt zaujímavo, no popri ostatných nástrojoch z celého zvuku vzniká trochu guláš, ale presne takto to malo byť. Všímam si zaujímavé basové kreácie v The Return of The Darkness And Evil, čo v tej dobe predstavovalo celkom „progresívny“ prvok. Táto skladba má z môjho pohľadu najbližšie k ich debutu, keďže refrén je nesmierne výrazný. „The Return...“ má však stále zlú a záhadnú atmosféru, celý ten zle zvládnutý zvuk dáva tomu všetkému auru a osobitosť, ktorú sa snažia mnohé dnešné kapely napodobňovať v profi štúdiách, nie je to ironické? Kto vie ako by vyznel tento druhý album Bathory s perfektným zvukom nahratý s dnešnou technikou a producentmi, ale ruku na srdce, kedy mali vôbec Bathory taký skvelý zvuk??? Ani na posledných albumoch, stále tam bolo niečo zle nazvučené. Druhý album bol určite pokrokom pre kapelu, posunuli sa po mnohých smeroch aj keď z dnešného pohľadu sa jedná o posun zanedbateľný. No v tej dobe to muselo pôsobiť mocne! Vokál Quorthona zaznamenal tiež ešte väčší príklon k extrému, myslím, že o jeho vokáli možno s určitosťou povedať, že tu sa už hrala dosť vysoká Black Metalová liga. Bathory, alebo teda Quorthon, nebol nikdy nejaký extra dobrý hudobník, mnoho mladých hudobníkov, aj začínajúcich, by ho prešťali ľavou zadnou, no to čo z tohto minima dokázal, už sotva dokáže niekto dnes. Idea. Vízia. Pokrok. Peklo!
BATHORY „The Return...“, Black Mark Productions, CD´85, SWE


11/36:57/-                                                    Mortuary


https://myspace.com/bathoryofficial
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]