BEASTIALITY „Worshippers of Unearthly Perversions“, Invictus Productions, CD´17, SWE

S BEASTIALITY sme sa už stretli, najprv prostredníctvom ich prvého dema „Ancient Bell Chimes“ z roku 2013 a následne na to sme kapelu vyspovedali pri podarenom interview. Medzi tým toho veľmi vydať nestihli, šlo len o multi splitko kde každá kapela priniesla jednu vec, neskôr to bol Live album a minulý rok Demo „Demons From Nifhel“, ale to mi tak trochu ušlo. Dnes tu máme rovno plný album, síce neponúka nejakú obsiahlu minutáž, na ploche necelých 35 minút však môžete nájsť silný poklad. Ako som spomínal v predošlej recenzii, v kapele figurujú zaujímavé mená z kapiel ako Morbid Insulter, Demon´s Gate, Necromancy a podobne. Hudobne sa BEASTIALITY ponárajú do čo najstarších kútov Metalu Smrti kde nejaká jednoduchá škatuľka nepostačí, určite ide o zmes starého primitívneho Thrash Metalu, Black Metalu, Death Metalu v ich najpôvodnejších myšlienkach, maximálne do skorých začiatkov 90tych rokov. Album otvára zákerná a na zlé chodníčky zvádzajúca The Mist of Mayhem, kratšia instrumentálka, žiadne klávesy, akustika, ale už od začiatku archaická pomätenosť so strašidelnou melodikou na chrbte. Z tejto skladby je každému jasné, že tu nebudete počuť ani floridskú formu Death Metalu, ani neskoršiu formu Black Metalu, len ohyzdné postupy a katastrofálne následky z nich. Nasledujúca Witchblood to už odpáli v plnom prúde bez zbytočných formalít, riffy sú tak krásne zastarané a schátralé, že až poskočí srdce nejedného Metalového maniaka už dávno lámajúc palicu nad súčasným Metalom s falošnou tvárou a pretvárkou v srdci, čistá esencia úprimného čarovania a čiernej mágie. Už v tejto skladbe počuť kto sú ich víťazmi v Metale: Slayer, Bathory, Sarcofago, Treblinka / Tiamat, Necrovore, Morbid Angel, Merciless, Sepultura, Master´s Hammer, Nifelheim a podobne, ani nech vás len nenapadne pomyslieť, že tie väčšie mená z ich neskorších období, práveže skôr len ich demá a prípadne ich prvé albumy, takže žiadne trápne „Roots“ nečakajte haha! Celkové prevedenie spadá do druhej polky 80tych rokov, všadeprítomná špinavosť a nekontrolovaná surovosť sú hlavnými znakmi „Worshippers of Unearthly Perversions“. Márne budete hľadať univerzálne a mainstreamovo zaváňajúce stredné tempá na ktoré si niekto môže podupkávať v papučiach, tu sú len besné tempá v stredne rýchlych zhovädilostiach a často tu počujem Axxxceleratora používať tempá starej Treblinky a debutu Tiamat. Gitary sa nesnažia znieť zaujímavo s prvoplánovým drievom, ale toto sú drevné a do jadra surovo obrúsené gitarové linky s potemnenou melodikou vykazujúcou obludné riešenia harmónii. Nič chytľavé čo pritiahne hnilých poslucháčov bažiacich po rýchlom napočúvaní a následne hľadajúcich ďalšie nemožné hovädiny pre uhasenie ich vyumelkovaných melodických chúťok. Samozrejme aj BEASTIALITY používajú melodiku, ale tá je krivolaká, besniaca, ohlodaná na kosť, Satansky perverzná a burácajúca. Temnota je ich druhé meno, v ich hudbe cítiť kadidlá smrti a stáročné lebky svätých kňazov s okultnými symbolmi na čelách ožarujúc ich svetlom sviec, triumf blasfémie a krutosť vraždenia. Aj keď zvuk je trochu modernejší, povedal by som vylepšený, je v ňom základný analógový systém, potrebná zúrivosť a drviaca živelnosť, pripomína mi to trochu „Sumerian Cry“ s lepšími basmi a čistejšími gitarami, BEASTIALITY sa vám pomocou zvuku snažia streknúť kyselinu priamo do tváre a vám sa to bude páčiť. Bicie sú pekelne ostré, no aj mohutné vo svojej prirodzenosti, gitary neznejú tak ostro uhladene ako pri dnešných kapelách, dokonca ani nemajú zvuk čo najväčšieho extrému. Skôr si držia akési okultné podhubie, je v nich zachované tajomstvo, niečo čo treba cítiť zmyslami, nie len povrchne konzumovať. V sólach gitár je ukrytý démon, aj tie sú prispôsobené 80tym rokom, vražedné a maniakálne, sú zväčša krátke, ale o to úprimnejšie a pôsobivejšie s dôrazom pre atmosféru a razanciu. V skladbách občas nájdete kostolné zvony, zbory, ale inak ide o pravú nefalšovanú Metalovú smršť! Môžem povedať, že všetky skladby ma úplne uchvátili a očarili svojim štýlom melodiky, postupmi archaickosti, autentickým odérom bezbožnosti a čistej rebélie, no posledná skladba Shadowside Path ma uhranula. Je to vrchol celého albumu, vrchol ich doterajších schopností a umu, magické a temné, Metalové a nesväté, zimomriavky a pomätenosť, buď to prehltnite, alebo zomrite, nie je iná cesta. „Worshippers of Unearthly Perversions“ je jedným z najlepších albumov tohto roka a to už pár favoritov mám, fanatická práca fanatických metalistov pre fanatických fanúšikov, neskutočné!